BYŤ SI SÁM SEBA VEDOMÝ

Ak chceme urobiť zmenu v našom živote,považujem za základnú skalu ZMENY,byť si sám seba vedomý.

Precítiť seba samú.

Bola to pre mňa fráza.Vedela som,že musím byť sebavedomá.Myslieť pozitívne.

Ale ako?????

Ako,keď moje celé vnútro plače???

Ako si nahovárať, že som šťastná, keď moja duša volá s celej sily, že už ďaľej nevládze???

A ja skúšam také rady.Onaké.

Celé roky.

Urob to,urob tamto.

Pomáha na chvíľu.

Stále chcem,aby boli všetci spokojný a neohovárali ma.

Na chvíľu umlčím dušu silou svojej veľkej vôľe.

Na chvíľu ide všetko podľa pravidiel.

Potom zlyhanie,výčitky,obviňovanie,nenávisť.

Ano,ano..to všetko je vo mne.

Nezaberali žiadne frázy,ako "Mysli pozitívne"

Snažila som sa s celej svojej sily.

Čím viac som sa snažila,tým horšie to išlo.

Potrebovala som to naozaj cítiť, že život môže byť aj veselý a naplňujúci a zázračný!!

Naozaj cítitť ! Nie nahovárať si to.

V tom mi pomohla TERAPIA CESTA.

Najprv som musela pochopiť,prečo vidím svet čierne.

A prečo ma to žitie tak veľmi bolí.

Musela som nájsť najprv príčinu.

Základným kameňom uzdravovania je uvedomovanie si samej seba.

Prvý krát som pocítila svoje telo na joge.

Cvičiteľka jogy je jedna mladá úžasná osôbka.

Cvičili sme a ona nás povzbudzovala.

"Túto pozíciu robíte výborne"

"Presne podľa knihy"

"Presne,ako sa patrí"

"Ale teraz zavri oči a precíť celé svoje telo"

"Ktoré svaly pracujú,čo všetko musí tvoje telo zapojiť,aby si túto pozíciu dokázal udržať.

Čo všetko Tvoje telo musí zvládnuť,aby túto pozíciu urobilo.

Pre mňa to bola výnimočná veta.

Zavri oči a preciťuj,čo sa Ti deje.

S láskou

DIEVČATKO HRAJ!

Tvorivosť nie je umením.Hoci samotné umenie je nádherné.
Tvorivosť znamená niečo milovať,prechovávať k tomu toľko lásky,že ňou doslova pretekáme.K človeku,k slovu,myšlienke,krajine,či k celému ľudstvu.
To je tvorenie.

Tvorivá sila preteká cez územie našej psyché a hľadá prirodzené štrbiny,kanály,ktoré v nás existujú.
Staneme sa jej prítokmi,povodím.Sme jej tôňami,rybníkmi,potokmi a útočiskami.
Divoká tvorivá sila tečie do akýchkoľvek riečísk,ktoré pre ňu máme.
Do tých,s ktorými sa narodíme.
Aj do tých,ktoré v priebehu života vlastnými rukami vykopeme.
Nemusíme ich naplniť,musíme ich len vybudovať.

C.P. Estes Ženy,ktoré behali s vlkmi.

Je nedeľa a ja mám už 1000 nápadov pre môj nový e book.
Zrazu mi prebehne hlavou pieseň.
Idem si ju zahrať?
Zaváhala som..znenávidela som moje hranie.Vraj nebolo dosť dobré.
Vraj bolo veľmi hlučné.

Ale moja duša túži počuť moje ruky hrať.
Otváram klavír.Siaham po starých spevníkoch...a hrám.


Toto vzniklo zo starej piesne,ktorá mi pripomínala dlho ťažké chvíle detstva.
Dnes cítim slobodu.

Kedy ste na posledy tvorili?
Bez toho,aby to bolo perfektné podľa merítiek..koho???
PS
Keďže ma moja dcéra skoro nikdy nevidela poriadne hrať a už vôbec nie spievať,mala otvorené veľké oči a pozerala na mňa jak na anjela.
Pre ňu je môj hlas božský.
Aj moja hra.
Chcela sa naučiť spievať túto ťažkú pieseň.
Zvládla prvé vety.
ĎAKUJEM

O pokore,nepokore.

Od malička ma rodičia vychovávali,že musím všetko zvládnuť.

Jedno ako,ale vydržať.

Tak som vydržala v situáciách,v ktorých som vydržať chcela.

Vydržala som ale aj v situáciách,v ktorých celá moja duša kričala,že už nevládze.

Keď som predsa popustila,pociťovala som to ako najväčšie zlyhanie sveta.

A tak som zase naštartovala ten môj geniálny motor môjho tela a išla som ďaľej.

Len som nespozorovala,že mám zatiahnutú ručnú brzdu.

Ale ano,občas som zahliadla tú červenú kontrolku.No nemohla som si dovoliť ju brať na vedomie.

Musela som ísť ďaľej.

Po nájdení mojej Terapeutky v Ceste

http://www.zivotnaozaj.sk/

 som zrazu stretla bytosť,ktorá mi neustále na tú kontrolku poukazovala.

Ja stále na plyn a ona na kontrolku.

Pochopila som,že životné výzvy nie je povinné zvládať vždy a za každých okolností.

O pokore nepokore.

Je to hlavne o tom,robiť veci vedome.

Zastaviť sa..zavrieť oči a porozmýšľať prečo sa mi tieto veci dejú.
Nie aby si sa ľutovala.Ale pochopila lekciu.

Hovorí Ti,že je toho už veľa!

Nemusíš všetko zvládať!
Ukazuje Ti,že síce všetko zvládaš na jedničku,no aby si to zvládla..musela si niečo v Tebe vypnúť.

Navigátor a kontrolky.

Nejde ani o to,že Tvoje telo chorľavie.

Najťažšie je,že toto vypínanie kontroliek spôsobuje,že už necítiš zázrak života.

Necítiš zázraky,ktoré sa deju v Tebe a okolo Teba.

To je tá najväčšia tragédia.

Preplávaš  život v smútku a zvládaní nárokov na  Teba.

A to čo je naozaj...tým,čím si naozaj...sa dozvieš príliš neskoro.

S láskou....

Milý Pán Boh a objatie

Pozerám dokument,kde sa mama zo synom obíjmu asi 100 krát za minutu.

Myslím na môjho syna ako si stále pýta objatia.Viac,ako moja dcéra.

Moja myseľ zaostrila a vynára sa mi otázka!:

"Prečo práve objatie je prejavom lásky?"

"Aká sila sa v objatí skrýva?"

"Koľko energie sa vymení v sekunde jedného objatia?"

Je to enrgia,sila jednoty.V objatí sa spájame.

Precítime jednotu nás a jednotu celého vesmíru.

Je to už taká záhada,prečo práve objatie a nie trenie nosom ako eskimáci.

Ale pociťujem veľkú silu v tomto geste.

ZATVORENÉ OČI,OTVORENÉ OČI

Zaujímajú ma životné príbehy ľudí.

Pracujem na mieste,kde stretávam aj iné národnosti ako bežné národnosti na Slovensku

Osudy sú veľa krát podobné...a veľa krát počúvam o veciach,ktoré si ani nedokážeme predstaviť.

Pri rannom predaji služby si všimnem na oddelení ženu,ktorú nepoznám.Chodia k nám praktikanti,ktorí si školu dokončujú,alebo obhajujú v nemeckom jazyku.

Táto žena má bielu tvár a vlasy,aké som videla u indiánov.

Hlboké čierne oči.Bolo v nich toľko dobra,že som sa jej chcela do očí pozerať dlhšie.

Nedalo sa,lebo aj ona sa pozerala na mňa.Usmiala sa,a keď sa dalo už rozprávať,spýtala som sa jej,odkiaľ je.

NIKARAGUA

Rýchlo som v mojej mysli zalistovala,kde Nikaragua je a čo je na nej výnimočné.

"Blízko je Costa Rica,Karibik"  hovorí pohotovo

Oči mi zažiarili,a pocítila som volanie diaľok

"Ako sa žije v Nikaragui?" pýtam sa

"Ťažko.Mali sme 10 rokov občiansku vojnu.Často sme nemali ani čo jesť" povedala vecne.

Žiadny pocit sebaľútosti.Proste to tak bolo.

Pýtala som sa jej,ako sa sem dostala.A porozprávala mi príbeh,ako si ju jedna rodina našla,ktorá chce,aby ich deti hovorili po španielsky.Je u nich zamestnaná a vraj o rok bude mať aj iné vízum a vtedy sa zamestná v nemocnici.Už dokončuje obhajovanie svojho vzdelania v nemčine.

"A deti?"

"Mám deti,ale tie sú v Nikarague"

Keďže mala približne toľko rokov ako ja,bola som presvedčená,že má deti menšie.V Európe máme proste deti neskoršie.

"To je ťažké,keď máš malé deti tam ďaleko"hovorím s pocitom ľútosti

Začala sa smiať nefalšovaným smiechom.

"Preboha,veď mám už 40 rokov!"

"Moje deti majú už po osemnástke"

"Mala som 4 deti.Jedno zomrelo,keď malo 4 roky.Malo veľmi ťažkú formu leukémie"

Vtedy jej oči zvlhnú.A zahovorí tému.

Bola vzdelaná,veľmi usilovná, šikovná a keď sme spolu pracovali,veľmi profesionálna.Napriek ťažkým životným podmienkam neostala zatrpknutá,neľutuje sa a na nič sa nevyhovára.

Viem,že podobných príbehov je okolo nás veľa.Aj tak pociťujem,akoby som mala veľmi obmedzené myslenie.

Aj napriek tomu,že uplynulo veľa rokov,keď sa naše hranice otvorili,stále mám pocit,že si ľudia žijú na svojom piesočku a nevedia,že ten život môže bežať aj inak.

Či už lepšie,ale aj horšie.

Stále máme zastaralé videnie života...v ktorom sa často krát trápime.A stačí pozrieť do inej krajiny...

Pre mnohých z nás je nepredstaviteľné zažiť občiansku vojnu.A keď o niekom počujeme,nedotýka sa nás to.Akoby mohlo,keď sme to neprežili.

Čo neznamená,že tieto veci neexistujú.

Viem,že tieto veci nemôžem ovplyvniť.Ale som pripravená pripustiť,že život môže bežať aj inak.A to mi dáva pocit slobody,keď som zúfalá a nedovolím si veriť,že moja duša,život proste nemjú hranice!

A život naozaj ponúka nekonečné príležitosti.Možnosti.

Alebo mi rozšírenie obzorov pomáha milovať prítomný okamih.

Pomáha mi pociťovať vďačnosť za život,ktorý mám.

PS:

NECH SA OKOLO NÁS DEJE ČOKOĽVEK,TÝKA SA NÁS TO.

ČI SI OČI NECHÁŠ OTVORENÉ,ALEBO SI ICH ZAVRIEŠ.

Spievaj dievčatko....

Nekonečná cesta v autozápche a plno myšlienok.
Sľúbila som si,že si kúpim konečne sluchátka na mobil,aby som mohla telefonovať.
Sľúbila som si,že vždy,keď pôjdem dlhšie v aute,zavolám ľuďom,ktorý su mi milý....

A v tom z rádia táto pieseň.
Začala som si ju spievať,a tešila som sa,že to nie je príliš vysoko,ani nízko.Že sa mi dobre spieva.
Napadlo ma myšlienka,že si ju vytlačím a zahrám na klavíri.
A tam môj boj s vlastným hlasom začína..

Že svoj hlas neznášam.....
Duša hovorí...spievaj dievčatko...
Rozum vymenuje všetky poznámky na môj hlas
"Ty máš taký silný hlas,že všetkých prekričíš"
"Ty si neuvedomuješ silu tvojho hlasu"
"Bože,teba je počuť na celý vlak"
"Buď tichšie"
"Dobre,spievaj,ale netancuj pri tom..."
"Ježiš..ty to tak prežívaš"

Tak som prestala..spievať,hrať....a iritovať ľudí okolo mňa
O pár rokov som sa dostala medzi ľudí,ktorí hudbu študovali,milovali,žili....
Hrala som,spievala som...a hovorili,že hrám príliš ticho...aby som sa nebála...
Nemala som už silu,ani guráž dať najavo všetko,čo pri hudbe pociťujem...
Jednoducho som to už nevedela....
S počudovaním som zistila,že môj hlas nemá už taký rozmer...

Klavír otváram len,keď pomáham synovi cvičiť...
Teším sa,že moja dcéra miluje spev....teším sa,keď s ňou budem spievať a vpíjať jej spontánnosť...


Otváram si video s touto piesňou,aj slová...
Najprv sedím a  po tichu spievam...
Potom sa postavím a... spievam
Potom spievam hlasnejšie a tečú mi slzy...
Obzerám sa,či ma niekto vo vlastnom dome nepočuje...
A nepovie mi,aby som tak nehučala....
Spievam túto pieseň tretí krát,štvrtý,piaty....až kým môj hlas nezachrípne....

A duša mi hovorí.....spievaj.....

PS:
Viem,že to neboli len tieto ťažké slová...ale aj plno kamarátok,čo v detstve chodili k nám...a ja som im spievala.
A stále....zaspievaj ešte túto,ešte túto...ešte túto.....
Ďakujem....boli ste úžasné publikum

Keď ti duša hovorí spievaj,maľuj,fotografuj,píš,bez ohľadu na potlesk od druhých....a ty tomu uveríš...budú sa diať zázraky....
SAMOTA

Moji najväčší učitelia života.

Spomenula som si na zážitok spred 17. rokov.
Sedím v cudzom meste na lavičke a rozmýšľam,čo tu robím.
V podvedomí som si zvolila slobodu.Domov som sa nechcela vrátiť.

Vtedy som nevedela,že je to sloboda.Skôr že je to útek.
A trest za to je môj smútok a vedomie,že som zlý človek.

Keď sa na tieto miesta po rokoch vraciam,cítim s rovnakou intenzitou a bolesťou všetko,čo som cítila vtedy.

Poznám tú kontrolku v hlave,ktorá mi signalizuje,že sa niečo deje.
Len sa musím stíšiť.
Sadám si na ten istý múr a zavieram oči.
Prichádza sebaľútosť a ja jej dovoľujem tu byť.
Otázniky,prečo som musela ísť touto cestou.

Po stíšení prichádza múdrosť,ktorú mi niekde tam Pán Boh uložil.
Len ju nájsť.

Výpis z môjho denníka dnes:
Teraz ti prichádzajú presne tieto myšlienky,aby si sa tam v tvojej mysli zase vrátila.
Aby si si k tej osamotenej sadla,chytila ju za ruku a povedala jej
"Poď domov"

"Je mi ľúto,že sa nechceš vrátiť na miesto,ktoré bolo tvojim domovom"
"Keby si mala kam ísť,nenaučila by si sa tak veľké lekcie"
"Sama zisťuješ,že najťažšie lekcie sú tvoji najväčší učitelia."
"A ty si veru vyberáš najlepších,najmúdrejších,najkvalitnejších životných učiteľov."

"Vždy si si vyberala múdrych ľudí.Podľa toho dostávaš aj lekcie"
"Máš to v povahe"

"A teraz ten domov máš."
"Máš na svete miesto,kam sa vraciaš rada,odkiaľ neutekáš,kde smieš byť presne taká,aká si"

"V božskej ríši neexistuje čas.Nehrá žiadnu rolu,že to bolo vtedy a že to je dnes."

Cítim,ako tá ťažoba minulej spomienky voľne prechádza cez moje telo.Už tu nemusí byť.
Úloha je splnená.
Lekcia naučená.
Vyberám si najlepších učiteľov života.Nemôžem očakávať jednoduché lekcie.

Psychiater Dr.Príroda

Sedím na kopci a predo mnou scenéria hôr.
Stovky stromov,jazero...
Zaráža ma tá veľkosť.Obrovská kulisa zo skál,stromov,jazera a neba....
Tak toto je tá veľkosť života.
Stále to moja hlava nevie prijať....že nie je len jeden pohľad,jeden smer,jeden svet...

Frázy ako bezhraničnosť,božská esencia...sú síce pekné.
Ale od prečítania si tejto vety a naozaj uvedomenia si  pravdy,keď ju pocítim na vlastnej duši....je často dlhá cesta...

Tam v horách pociťujem obrovský rozmer života.
Stačí si vyšliapať na vrch....neponáhlať sa.Nie byť si Cieľa-Vedomá.......
Stromy mi hovorili "zastav sa"
Buď si vedomá cesty...teda Cesty-Vedomá
Stále som si hovorila..."zastav sa"
Keď som na jeden z tých vrchov šliapala...nechápala som...
Obrovská roklina podomnou...stovky stromov okolo mňa a ja...
Že som súčasťou nich....

Ľahla som si medzi dve obrovské jedle.Dotýkala som sa ich obrovských koreňov.
Podávala im ruky a zo slzami v očiach som ich prosila,aby zrástly somnou...

Aby som sa stala ich súčasťou....
Viem že som...len to necítim...
Alebo len začínam pociťovať,že som...
Predstavila som si,ako zrastám s týmito gigantmi...

Ako mi ukazujú,o čom je život....
A čo znamená..len tak tu byť
Aký obrovský prínos pre život má,keď precítim vďaka stromom..čo znamená,jednoducho byť....
Že tam je ukrytá energia,liek na dušu...život

Po týždni strávenom v horách som zrazu nepotrebovala jogu...
...nepotrebovala som múdre knihy..dokonca ani písať...a cez písmenká si pripomínať moje pocity....

Jednoducho som bola....

Stále som rozmýšľala ,koľko kyslíka,energie vychádza s tých stromov a o čo by bol človek zdravší,ak by tu žil..

Asi by som nedokázala precítiť naozaj tento zázrak,keby som tu žila.
"Ale pôsobil by na mňa automaticky" hovorím si

Na smútky,depresie...boľavé srdcia a duše mi ordinuje najlepší psychiater na svete....
Aspoň 1x do dňa vyšliapať na kopec plný stromov.....dve hodiny hore...
Hodinu len tak sedieť a zapamätať si obraz pred sebou...vryť si ho do pamäte...

Lebo toto je život..obrovský,mocný...tisícrozmerný....

Potom pomaličky šlapat dole....a vpíjať si tento scenár do mozgu....

Vdychovať horský vzduch...aj do zásoby....

A veľa vecí príde automaticky....

Chem sa tam znova vrátiť

Túžim tam žiť.....

Snáď raz...

Ps:
Viem že tam na mňa čakáte,a keď bude potreba....zavriem oči ,zase sa vás dotknem...silných koreňov,ktoré zrastú somnou ...a pomôžu mi pocítiť,že som ich súčasťou....

Prijali ma.....
Ďakujem

Dohoda s demonom

Kedze som od malicka vyrastala podla spolocenskych pravidiel,co sa patri a co nie...tato rola mi isla velmi zle.
A kedze som ju hrala casto s nechutou...nevolou,vytvoril sa v mojej dusi velky nedostatok,prazdnota..

Bola som zmatena,smutna..sama

Vnutorne som vedela,ze nieco mi tu nesedi,ze nieco strasne nechcem...ale ked som sa pokusila pocuvat na hlas svojej duse....dopadlo to dost zle

naucila som sa robit veci,ktore robit nechcem....
a ked robime veci,ktore nechceme,vynakladame na ne velmi velmi vela energie...co si vyzaduje strategiu,planovanie,kluckovanie,pretvarovanie,klamanie,strategia ,ako co najlepsie skovat moju naozajstnu povahu,ci osobnost...
...aby bolo okolie somnou spokojne

najprv pred druhymi,a potom sama pred sebou...a tam zacina cesta s mojim demonom...
..vytvorila som si ho,aby som dokazala prezit.
vedela som,ze sa pretvarujem,ze casto krat klamem sama sebe...na jednej strane strategia...na druhej strane ale,vedomie,ze je to hriech

aj ked som odmietala vidiet pravdu...vedela som,ze klamem samu seba....,ale nevedela som,ako to urobit inak...
ten boj vo mne bol taky silny,a vycitky tak realne...ze to nie je spravne....tak bolestive,tak beznadejne....
zacala som pred tymto spravanim zavierat vnutorne oci...naucila som sa to robit,ale akoze nevidiet.
...rychlo zamiect pod koberec...aj to bola strategia prezitia
..aby som dokazala zit,ist dalej...

..vo vnutri som mojho demona ale zacala nenavidiet....ako  keby matka,ktora porodi dieta,stvori ho,a odvrhne.....

po rokoch som to mala uz tak nacvicene,v podvedomi vsetky bolesti,smutky potlacene,ze som uz ani nevedela,preco ROBIM VECI,KTORE ROBIT NECHCEM!!!



Pocit zlyhania,ze nie som dost silna,mudra,veriaca,atraktivna,ticha,stihla..pokorna.....
a vycitky......

trvalo to dlhe roky...kym som pochopila,ze mojho vnutorneho,samou stvoreneho,pre prezitie doleziteho demona,mi nepomoze ignorovat...robit sa,ze tam nie je...


dlhe roky cesty a aj procesov CESTY mi pomohlo pochopit znova demona vo mne,pozriet sa mu do oci...a PRIJAT HO
...spomenut si,kde a kedy som si ho vytvorila...
...s laskou mu podakovat,ze mi pomohol prezit,ked som ako dieta inu cestu nemala....

-neda sa to racionalne...naozaj sa to udeje na urovne dusi..ked sa odkryva vrstva po vrstve
...kedy,preco  a kde dochadzalo k stvoreniu vnutorneho demona...

....denno denne ho vo mne citim...a uzavieram s nim dohodu...
..denne ho prijimam a dovolujem mu,byt tam,kde presne je....
..uz ho neignorujem,nerobim sa,ze nie je....lebo je sucastou mna...
...lebo mi ukazuje,ze si zase nedoverujem a vytahujem skryvacie manevre...
..stale je potrebny...a nechce byt ignorovany...

...prijatim nasej strategie na prezitie,ked sme boli v ohrozeni...prijimame aj samych seba...

..nikto tu nevie dat radu..
toto je moja cesta v pochopeni,ze mi. Boh  dal riesenie do hlbky mojej duse....ku ktorej sa vraciam.....

DAKUJEM

PS:
Prave prisiel syn silno ma objal...pre neho som krasna,uzasna,najspravnejsia...bohyna

Pribeh o slonovi,tigrovi,slimakovi...a hlavne o blche a rybe.....

ZIVOT JE CESTA DOMOV

Narodila som sa v  tazkom komunizme..kde sa manipulovalo zo vsetkym,co sa len dalo.

Ked som sa narodila,do nasej rodiny akoby prisiel votrelec..zivel..ktory rozbija rodicom vsetky ich presvedcenia,narusa hranie ich role....

Od malicka som sa pytala....

Otazok bolo vela...

Odpovedi malo....

Tak som stichla.A hladala tajne.Odpovede na zivot.Od malicka sme spolocnostou vychovavani,aki by sme mali byt.Ako deti nemame inu moznost,ako tuto rolu posluchnut a prevziat.

Niekto mudry povedal: Je to,akoby ste dali do jednej triedy blchu,slona,slimaka a leoparda.

Od vsetkych je pozadovane,aby utekali rovnako rychlo...

Aby mali rovnako dobre vysledky.....

V tomto nerovnom zapase,ktoremu dlhe roky verime..vznikaju velke a male zranenia.

...Blcha tusi,ze nieco jej tam nesedi...no kedze kazdy jej hovori,ze je to tak najlepsie a musi sa co najviac snazit...aby mala jednotku...tak sa blcha snazi....

A slon...,vsetci sa mu posmievaju...ze je pomaly a velky....no napriek tomu sa snazi tuto nahovorenu rolu hrat co najlepsie....aj ked vo vnutri duse citi,ze to takto preboha nemoze byt.......

Aj ja som hrala rolu,o ktorej mi bolo povedane,ze len toto je to najspravnejsie a ty musis vsetko preto urobit..aby si v nej bola dobra.Moj zivot sa zredukoval len na jednu vlastnost.....zvladat moju rolu co najlepsie....

No slon nie je blcha...a blcha nie je ryba.....

Takze bud blcha na to pride,a bude mat priestor aj prostriedky...aby tuto nezmyselnu rolu prestala hrat...a bola tym co je....

Alebo sa bude ucit plavat vo vode a dychat ziabrami,ktore nema...

...jej telo bude chorlaviet.

...Kazda tragedia,kazda choroba jej budu s laskou hovorit a pripominat...ze je blcha a nie ryba.

...Bud dokaze na tento vnutorny hlas pocuvat...a zacne byt sama sebou.Alebo zomrie s pocitom najvacsieho zlyhania...ze neplava....

PS:

Posielam lasku vsetkym blcham,rybam,slonom aj leopardom....a zelam mudrost blche,aby skakala svojim tempom...slonovi,aby vyzil svoju obrovsku silu....

..rybe,aby plavala vo vode..a nesnazila sa skakat ako blcha...

..leopardovi,aby utekal..a necakal na slona...ani na blchu...aby utekal svojou rychlostou...a svojim tempom....

                               SLOBODA

GALERIA

VanGogova esencia

Vždy som milovala farby.

Keď som objavila vitráž,bola som unesená.Doma som chcela mať všetko s vitráže.

Fascinujú ma galérie a obrazy.

Túžim mať v mojom dome množstvo farieb.

Cieľ je tak na dosah a predsa..mi niečo bráni maľovať.

V čítaní som bola jednotka.V triede nás seriózne stopovali,koľko slov za koľko sekúnd prečítame.

Zvládla som to rýchlo a bez strachu.

Keď som sa naučila písať,písala som v kuse.Po rokoch sú to celé zošity,papiere,internetové stránky a denníky.

Neuveritľne rada som spievala.Môj hlas bol často krát tak silný,že som nemusela mať ani mikrofón.

Dokázala som celé hodiny hrať na klavír a spievať.

Babka mala s môjho temperamentu traumu.

"Nebúchaj tak hlasno..jemne,ako Tvoja sesternica."

"Po tichučky,nenápadne"

Povedz to škorpiónovi,aby bol po tichu.

Absolútne nezlučiteľné.

Rodičia unavení,vyčerpaní si len vždy povzdychli

"Nespievaj tak nahlas"

"Radšej buď ticho!"

A tak som písala tajne.

Nemaľovala vôbec.

A celé roky som si zakázala spievať a hrať.

Všade vidím farby a hlavu mám plnú myšlienok a príbehov.

Skúšala som o tom hovoriť aj kamoškám.

No majú toho občas dosť,keď začnem,stopnem sa,až keď je neskoro.

Študovaná,neštudovaná..

Píšem,maľujem a snáď raz budem zase milovať svoj hlas.

Ako dieťa som ušila mamičke srdiečko vypchaté vatou.

Mamička vychovaná v komunizme,s vedomím nepotrebnosti akéhokoľvek prejavu,nemala silu energiu oceniť môj výtvor.

Už ani neviem,ako som si všimla,že si ma mamička nevšimla.
V slzách som kričala,že zoberiem nožík a že to srdce(nie mamu) dorežem a spálim.

Zrejme som urobila veľký výstup,lebo mamička si ho s únavou zobrala a zavesila k šitíčku.
Pamätám si to srdce celé detstvo.

Celý tento smútok som dokonale potlačila.
Až na terapii CESTA som si uvedomila,prečo nenávidím vyšívať.

Prečo,keď tvorím,pociťujem toľko pochybností o zmysle mojej tvorby?
Lákajú ma farby.
Za každým dianím vidím príbeh.
Pri každom tóne klavíra pociťujem smútok,že nehrám.
Prečo sa bojím vysloviť,kto som?

Som maliarka.

Spisovateľka.

Hudobníčka

Rozum  mi hovorí,aby som sa len nevyťahovala.
Potrebuješ vysoké školy,aby si mohla tvoriť.
Ty nie si Van Gog,ani Tolstoj.
Tvoje riadky nebudú stáť v svetovej literatúre.

A moja duša mi dala odpoveď.
Esencia,s ktorej si stvorená,tak s tej istej energie,esencie,sily,bol stvorený aj Van Gog.
Máš rovnakú esenciu ako on.
On má kúsok s Tvojej.
Táto ESENCIA je len jedna.
Jeden tvorca.
Jeden Bôh.

Generacia NEMANIPULOVATELNYCH

Vsetci mame kridla duse.Ak dovolime tymto kridlam,aby sme vzlietli...stavame sa sami sebou,to co nam Boh daroval rozvijame...
...robime to co nam sposobuje radost...
..vieme odmietnut to,co nam skodi....
..rozoznavame nebespecenstvo....alebo naopak,ze nam nic nehrozi....
SME SAMI SEBOU....

..co ale sposobuje,ze sme NEMANIPULOVATELNI....
...ze nejeme,nekupujeme...neprijimame to,co nam skodi....
..napisem to znova...sme NEMANIPULOVATELNI....

Co by sa stalo,keby ludia zacali menej jest,menej pit,menej nakupovat...odmietali nezmyselne nazory ludi .. odmietali.nezmyselne role,ktore im boli dane...
..co by sa stalo,keby ludia prestali potrebovat supermarkety..a tovar by vymienali za tovar
kto by ziskal a kto stratil?

...kto by na tom zarobil a naopak kto prerobil?....

Raz som pocula vetu,ktora ma oslovila..."Zober ludom vsetko co maju...a nebudes ich vediet ovladat"
"Ked ich chces ovladat,daj im vsetko..a budu ti verni...."

A tak od malicka je v nas rozvijany hlas...nerob to,nerozmyslaj...neroztahuj kridla a preboha..nie ze sa odvazis letiet....
Su v nas potlacane nase prirodzene vnemy..aby sme seba samych nepoznali.A akonahle sa predsa pretlacaju nase tuzby do povedomia...je tam niekto,kto nam da vzdy po hlave...

Najprv su to rodicia,potom skolstvo,potom sef....ale MANIPULACIA vyhrala,ked sme Moralna policia samymi v sebe...
Vtedy spolocnost vyhrala...uz nemusi zasahovat ona...lebo Moralnu policiu si nosime stale v sebe..a to 24 hodin denne

Dnes som si napisala do dennika:

comu mi tento scenar sluzi?preco nepouzijem vlastne kridla k letu?

uzemnujem sa....aby som sa do takej situacie nedostala,odkial by som nevedela ujst.

.....aby ma niekto nezacal tyrat..psychicky a ja nemala moznost uteku....sluzi mi...drzat sa pri zemi a neroztahovat kridla k letu....aby si ma tyran v mojej mysli nevsimol....

a ano,stoji ma to postava zdravie,vitalitu....som nervozna.,...nemam energiu na deti..stoji to vela energie,drzat sa pri zemi a nelietat....!!!

ak dovolim tyranovi(moralnej policii) aby mi vladol..teda..nerozoznam ho v sebe...lebo posobi skryte...chladne...a trva chvilku,kym zacnem ten chlad precitovat....a ked mi je uz zima a mrznem..viem,ze nie je okamzita cesta spat..okamzite zohriatie duse...riesenie je v pomalickom ohrievani srdca...vrstva po vrstve...riesenie je UVEDOMOVAT si ho...ze to nie som ja.ale tyran vo mne...

To ,ze moju dusu ovladol uplne tyran,sposobuje zamrznutie a necitenie samej seba...

kedze energia,co nas drzi pri zivote je silnejsia...si berie nastroje,ktore pozna..

....aby som sa citila a prebudila..u mna je to jedlo,u inych cigarety,alkohol,nakupovanie...kazdy si moze pridat kolonku...po com siaha,ked chce okamzite zahriat dusu.....Jeme,pijeme,fajcime,nakupujeme... ..az kym nasu mysel neobalamutim..nevypnem,nezdrogujem....

Moralna policia vo mne pouzije vsetky okamzite nahrady,len aby som sa ukludnila....ale len aby som NELETELA...inak by som uvidela svet s inej perspektivy...

Urobi vsetko pre to,aby som mala pocit uspokojenia..a nepotrebovala kridla.

LEbo len to je uzdravujuce riesenie....

ROZTIAHNUT KRIDLA A LETIET

Som na tej ceste....pridajte sa ku mne....

DAKUJEM

Toto video prosim na celu obrazovku a zvysit zvuk..aby sme nie len videli ako sa lieta..ale citili aj zvuk vzduchu...ktory nam pri lietani pomaha.....lebo ked sa rozhodneme lietat,budu sice prichadzat hlasy,preco nelietat...ale aj stale viac a viac podpory..pri lietani...

.

Cvicenie jogy a DOVOLENKA DESTINACIA "DOMA"

Chodim cvicit jogu napriek tomu,ze nemam typicku stihlu joginsku postavu...a to teda ani zdaleka...
Nie je jednoduche chodit cvicit medzi stihlych ludi a udrzat ich tempo.

No napriek tomu chodim,lebo od kedy cvicim..neboli ma chrbat...neboli ma nic...

A tak chodim...obcas mam pocit..ze som tam miestna rarita...obcas sa donutim drzat tempo s druhymi...a niekedy sa mi podari cvicit vlastnym tempom...

Vypis s mojho denniku dnes:
Som nadsena!!Bolo mi na nic,ze musim ist na jogu.ale vedela som,ze ked nepojdem,moje telo bude trpiet viac...
.....na jogu som kracala a chytali ma vsetky stavy...ze som tam jedina tlsta zena!! 
....malo ktora zena mojej postavy tam chodi....vlastne ziadna....

.... akonahle som zacala cvicit..a vela pozicii drzat podla toho ,ako mi telo dava signal..bola som nadsena!!!
citila som,ako sa otvara duchovna brana do mojej duse a telo mi s hlbky srdca dakovalo..ze ho neprepinam..iba primerene....jedno,ze vsetci cvicia...cely cas drzia poziciu.
....ja mam svoju cestu...ako nahle idem tempom druhych...zvladnem to len chvilku a potom dlho dlho nic....radsej ist vlastnym tempom a stale...
tento tyzden som si dala 3x termin....

ked som prichadzala domov..zacalo byt uz teplo,a ja som celymi duskami predychavala horuci vzduch.tento rok nejdeme nikam......samozrejme,ze cestovanie je dobre...clovek vidi ine obzory..ine svety...ale v ramci nasich moznosi cestujeme vzdy...
vdaka slnku pocitujem exotiku aj tu..doma...
..nepotrebujem vypadnut aby som vypla....
..som slobodna....

mam dovolenku a ostavame doma...najprv sme zacali planovat..a potom som si uvedomila,ved my mame dovolenku vzdy...cely rok dakam chodime..nie len raz do roka.

citila som leto,teplo..a uvedomila som si slobodu..ako mi je dobre.detom hovorim nech si daju kratasy,siltovky.....mesto patri aj dnes nam.....a budeme sa flakat po meste kolko len budeme vladat...parky,zmrzka,ihriska....SLOBODA

HLAS VLASTNEJ DUSE

Moj cyklus je v kreativnej faze.Cyklicka zena 

Ked som este svoj cyklus nebrala do uvahy,zakryvala,neakceptovala,nenavidela..hovorila som tomu PMS.

Dnes viem,ze moje telo funguje v styroch rocnych obdobiach.A fakt to tak je.Som v kreativnej faze.Kde telo vypina a nuti ma robit veci,ktore naozaj milujem....Inak nevyda energiu...

Konecne objednam farby na sklo a zacnem malovat mandaly....

Vypis s mojho denniku:

Dnes som si objednala farby na sklo...a napada ma ze budem malovat...a aj predavat..aj ked...tazko sa mi vlastne diela predavaju..lebo je to rec mojej duse....ked sa mi podari mysel utisit....a to je velmi tazka uloha....ked mi prestane zalezat na tom,co si myslia ini...len vtedy dokazem bez zabran tvorit...

....hlavne,ked mi prestane zalezat na tom,co si mysli moja mysel premudra....dokazem s celej mojej duse tvorit..bez ohladu na ciel....bez ohladu na potlesk

Priesvitne sklenene mandaly tu lezia uz druhy mesiac.Pekne zabalene do plastu...a cakaju,kedy uverim tomu,ze mozem,smiem...mam pravo malovat.A ze to ma zmysel.Aj ked nie som Rubens,ci moj milovany psychopaticky Gustav Klimt

Ked som si zacala pisat knihu,kamoska mi povedala...no IKAR ti ju asi nevyda..ale nasli by sme dake male vydavatelstvo.Presne takto rozmyslam....a toto nam hovori racionalna mysel...ty si len obcas nieco napis...ale ver tomu,ze je to blbost...takze sa do toho moc neobuvaj..nemas na to.Nikto ta aj tak citat nebude

Dusa mi hovori,ze tuzi pisat.Bez ohladu ci tomu niekto verit bude,ci nie.Dusa tak velmi tuzi,aby som TOMU verila hlavne JA!!!!!!!

Dusa tak velmi tuzi malovat,vidiet tie farby....cez ktore svieti slnko!!!!Toto su farby TVOJEJ duse....citim,ked sa mi podari uverit,ze mozem malovat...a naozaj nieco namalujem.

V tom je ukryta nasa osobna sila....ked jej uverime.Nie sme tu na to,aby sme sa snazili o vieru druhych....

Vtedy nasa sila slabne,lebo v nej neverime....nepovazujeme ju za dolezitu,podstatnu....Ozivame,az kym dokazeme druhym,svetu..ze nieco znamename...Casto krat za vysoku cenu...ze stratime samych seba

Zazila som to uz casto krat,ako sa mi do zil vlieva zivot,energia,sila.....ked pochopim,ze STACI...ak budem v seba verit ja......

DAKUJEM

...a takto tu na teba cakame,zasypani vselicim,kym uveris,ze mozes tvorit......

Citat s knihy

Ked chceme tvorit,musime obetovat povrchnost,urcitu istotu a tuzbu zapacit sa,aby ste dokazali realizovat svoje najintenzivnejsie nahlady a najdalekosiahlejsie vizie......Problem vznika vtedy,ked musime obetovat toho privela,ale z tychto obeti sa nezrodi ziaden zivot.....

Zlyhanie bespecnostneho signalu.....

Vcera som mala hekticky den...miesto jogy som behala po nakupoch potravin,medzi kuchynou a detmi.Miesto kavicky s mojo milou priatelkou,som navstivila zvlastne lucenie sa v skolke,ktore som vobec nechapala..lebo tam boli len deti,co odchadzali..ale tie,co na to este nemali roky...tam neboli...

Pytala som sa,s kym sa to teda moja dcera luci???

Ok,zvladla som dalsiu spolocensku udalost.Pre moju dceru tak vyznamna...KONECNE UZ NIKDY NEPOJDE DO SKOLKY....

Utekali sme domov,kde syn zahlasi,ze co je navarene..jest nebude..Tak beham medzi hrncami...a cele moje vnutro krici...DOST!!!!!

Samozrejme,fungujem dalej....vyplnam potreby mojich deti,...nasho domova..kde sme ale stastny....

Pokusam sa precitit,co mi je..poplakala som si od unavy....pokusala som precitit sebalutost...a precitit aj tuzbu...mat od vsetkeho pokoj...boze..uz nic nerobit!!!

Fungujem dalej....

Vecer utekame do synovej skoly na opekacku...a ja uz necitim nic...ci som unavena,ci nasrata...ci co....Pcham do seba jeden kolac za druhym...a cudujem sa,ze mi neni zle....

Rano sa budim s bolestou brucha..nevolnost...Pytam sa...preco zlyhal moj varovny signal??

Ako dlho sa uz mam zle,ale trvalo par hodin,kym to moje telo naozaj precitilo......

Ako dlho zijeme zivot,ktory nechceme..bez toho,aby sme to spozorovali?

Dakedy nie je okamzita cesta spät.....ja tomu hovorim,milimetrova cesta k samej sebe....

Kedy som zacala ignorovat moje varovne signaly?
Citila som,ze nieco nesedi..ale kedze kazdy ti hovori,vydrz...je to normalne...musi to tak ci onak....
Pomaly varovne signaly utichli.....
Je mi smutno za vami......vratte sa naspät......

Dakujem za tuzbu...ich znova mat.....
A veci majú význam

Ako NE-DAVAT emocie pod kontrolu

Mam dojem,ze sa od malicka ucim,ako sa mat pod kontrolou.Co places!!Ukludni sa!!

Pouzijem aj slova Jaroslava Duseka....ocakavame od deti priam joginsky vykon slovom ZMIZNI!!!

Len ako babatka mozeme spat,kedy citime,ze to potrebujeme...

Mozeme jest,ked mame hlad....

Mozeme plakat,ked sa nam chce..

Ako rastieme..uz dostavame rezim...spat na obed...jest 3x za den...v urcitu dobu...

Potom v skole napriek unave nespat..

Nekricat...

Nehybat sa...

Telo sa prisposobi...sice chorobne,...ale prisposobi sa....

Ked prichadzaju diagnozy ako Bolest chrbta..Obezita....Hyperaktivita...zrazu nutime telo...ze musi sa hybat...musi cvicit....brat lieky na ukludnenie

Poznate tu rozpravku KOCURKOVO???

Mam dojem,ze takto fungujeme...

Hanka Piskova...no neda sa mi ta nespomenut.Hanka mi povedala jednu uplne jednoduchu vetu....ked si nahnevana,chod dakam a kric!!!

Krik prechadza do hysterickeho placu....Dovolim si teatralne nadavat,plakat...a psychopaticky sa smiat......

Este som to nevyskusala...neviem,najprv upozornim chlapa aj deti..ze teraz pojde s pivnice hrozny rev...este som uvazovala kupit si boxersky pytel....

Pri predstave na toto scenario mi rozum hovori..ze je to blbost....dusa citi...ze sa mi nesmierne ulavilo...KONECNE mam navod,ako zo seba vsetok hnev dostat....a nevylievat si ho na chlapovi,okoli,detoch..ci sebe

Prva lekcia o uvolneni emocii prisla dnes.Muz mi vola,ze nam auto zrazilo macku.Ze ju hodil len tak do krikov,lebo utekal do prace.Aby som ju odpratala.No nebolo mi vsetko jedno...Ako som pisala v mojej knihe..Utiekla som s neba,trvalo mi to roky,kym som si na mrtve tela zvykla...

Garfielda som dala do kybla,a odlozila..kym pride muz a vykope jamu.Odisla som do kuchyne a pokracovala som v ulohe matky kucharky.....Vtedy to doslo....Najprv tlak,a potom som sa rozplakala.

Rozum mi hovoril,ze co mi sibe...ved je to macka.Dusa mi hovorila,citis ze chces plakat..tak plac.Zacala som usedavo plakat....este stale som sa obzerala,ci ma niekto nevidi...nepocuje

Stale este emocie pod kontrolou...

Ale citila som,ako sa ten tlak uvolnuje.CHcela som si poplakat este dlhsie,ale prisla dcera...Nech ma nevidi plakat....a zase kontrola

Do mojho dennika som si napisala...ze LEKCIA prisla velmi rychlo.Bola som za nu vdacna.

Slubila som si,ze ked sa bude dat,vzdy sa vyplacem,vykricim....a ked sa to nebude dat....a ja sa budem musiet ovladat....aspon si to budem UVEDOMOVAT...co sa deje

DAKUJEM HANKA za typ...

DAKUJEM ZIVOTU ZA LEKCIU....

Tyran vo mne....moja dcera,moj ucitel

Moja mala laska chodi do skolky sporadicky.Blizi sa koniec roku a tlak na ucitelky v skolke narasta,pretoze musia deti naucit basnicky.Kedze deti chodia malo,nemaju sa kedy ucit.

Co povedia ludia?Ze ich nic v skolke nenaucime?

Moja dcera sa tiez nenauci basen za jeden den.Ale ucitelka by to rada....
Ked sa mi dcera stazuje,ze ucitelka je nervozna...vypytam si slova basne a ucim sa basen s dcerou doma.

Dovolila som,aby ten tlak presiel na mna.Aby moja dcera vedela nezmyselnu basnicku ako cvicena opica.
Vidim ako sa smeje a s radostou a vzrusenim uci...lebo sa vidi,ako bude vystupovat.Konecne sa moze ucit.Zo vzrusenim...cela stastna...sa ani nesustredi na slova,ktore chcem,aby opakovala.
Moja nervozita narasta....ona to este nezbadala..a stale sa smeje...

Je taka stastna s ucenia sa basne...ze jej ta basen ani nejde do hlavy....
Ja nervozna zvysujem ton hlasu,a vidim,ako jej zamrza usmev na tvari.Nevie,ci sa ma tesit,alebo plakat....

Vtedy som ho pocitila...tyrana vo mne...Viem,ze uz by som jej mala dat prestavku..no napriek tomu vyvyjam na nu tlak...aby sla dalej.
Despoticky,prisne jej hovorim slova basne a ona opakuje...usmev je uz mensi....

Hovorim si,aby som prestala..ze uz je dost!!!
Uz ju nechaj....!!

Dost tazko sa mi podarilo prerusit tento vyjav...a nechala som ju oddychnut.Ona sa nastastie stale tesila...a stale opakovala,co sa uz naucila...s gestom herecky...

Tak takto sa lame nasa kreativita....chceme,aby slo vsetko tempom....nie vlastnym...ale nasim..naplanovanym tempom...co najrychlejsie toho musi byt co najviac

Pocitila som v sebe despotu,ktorym robim tlak sama na seba
.....ma sa to..patri sa to...musi sa to...
Srdce,dusa,telo mi hovori opak...a rozum pohana vpred...za vysoku cenu...

Dakujem,laska mala..ze si mi ukazala despotu vo mne...ktoreho poslucham velmi casto.

Dakujem,ze som si ho uvedomila.Je tam...a ma svoj vyznam.Ale je dobre o nom vediet.

Moje dieta,moj ucitel

Vcera bola u nas rodina ..moja priatelka,spriaznena dusa...jej deti a jej manzel.
Najmladsie dieta ma urcite postihnutie,a aj znamky autizmu.

Ucim sa,ze nic na svete nie je nahodou a ze kazdy clovek a aj dieta nas ucia o nas samych.
Dievcatko prislo k nam...ja som ju s laskou pozdravila a chcela jej podat ruku.Kedze ma nepozna..neodzdravila,
a ruku mi uz vobec nepodala....

Pomyslela som si,aka genialna mala zena...clovek s vlastnym svetom.Uzasna sebelaska...ked proste citim,ze tu velku zenu nepoznam....nemam preco jej podavat ruku!Patri sa..nepatri sa...

Ako silno som si uvedomila,ze mam pocuvat na seba..a ked nieco nechcem...tak to robit nemam.Alebo aspon si uvedomovat,ze teraz robim nieco..co nechcem...ak inak teda nedam...

Dakujem jej mame,ze priviedla takuto uzasnu dceru na svet...aj ked nie je vzdy jednoduche vychovavat cloviecika,ktory ma vlastny svet.

Dnes rano dcera zase plakala,ze nechce ist do skolky.Sedela a usedavo plakala,ako ju boli brusko...
Vedela som,ze riesenie je..nechat ju doma.Vedela som ale,ze ja sa cely den neviem dcere venovat.
Vedela som,ze ked pride zo skolky,bude vesela a bude mi rozpravat,ako sa s kym hrala.

Neznervoznila som,ani som jej nedohovarala...vedela som,ze potrebuje pomoc.Tak,ako potrebujem pomoc ja,ked som smutna a neviem veci zmenit.
Opytala som sa jej,ci si chce tie a tie saty obliect...a obliekala som ju.Napriek tomu,ze ma 6 rokov.Vedela som,ze potrebuje pomoc.

Obliekla som ju,ucesala...a stale jej hovorila,aka je uzasna,sikovna,krasna.Hovorila som jej,ze chapem,ake je tazke odist zo svojej izbicky,kde ma svoj svet.Kde sa citi sama sebou a moze robit,co len chce.....

Ked bola hotova,akoby bola vymenena..Ziadne,ze je leniva,ze sa nevie obliekat...ze si musi plnit svoje povinnosti..ze aj ja musim chodit do prace!!!
Ziadne vycitky...laska k nej...

Cely tento maly obrad mi pripomenul,ako sa mam sama k sebe spravat.Ze ked nevladzem,potrebujem pomoc..a nie vycitky sama k sebe...Lasku ktoru pocitujem k dcere...sa ucim citit aj k sebe.

Moja mala laska zisla s poschodia a veselo zacala davat papat nasim zvieratam..dvom mackam,dvom zajacom...a jednemu psikovi.

Zase mi zivot ukazal..ze ked len jednoducho sme...s neznameho dovodu..zazracneho..zacneme konat.
Ak si dovolime na chvilocku zastat,neurobit nic..len citit lasku....prichadza energia....

Dakujem SIMONKA

Dokonalost nedokonalosti

Co by som urobila,keby som mala na konte miliony.Alebo lepsia otazka..co by som urobila,keby som mala posledny tyzden zivota...

Zila by som rovnako?

Stale mam chut odist dakam k moru,kde je vela slnka..vela jogy...

Dnes v praci same konflikty.Stala som sa nespokojna,kriticka...Kedze som bola vela kritizovana...zacala som kritiku vracat.
Mam respekt..ale rozmyslam.Preco tolko kritiky?

Dnes si dovolujem verit,ze veci mozu ist aj inak...
Ked mam vysoke pracovne tempo,rusi ma,ze ludia okolo mna to tempo nedrzia...
Som nevrozna,nahnevana...

Dnes chapem,ze to co mi vadi na druhych...mam aj ja..a nesmierne mi to vadi.
Pochopila som,ze ak odpustim im...prijmem aj seba...
Ak prijmem ich..prijimam seba....
Velmi mi to pomohlo v dnesnej praci...prijimat koleginu,ktora ma svoje tempo..prijimam stranky v svojom zivote..ktore maju svoje tempo,ktore chcem neustale urychlit...a ked to nejde..som nahnevana..odsudzujem a kritizujem...samu seba...

Dakujem vsetkym,co okolo mna pracuju,ziju...ze mi ukazuju samu seba!!!

Mily,milovany...

Vraj vztah k partnerovi odraza vztah zo samou sebou.Rozmyslala som nad tou vetou.
Moj vztah je vsetko len nie jednoduchy....
Vztah s partnerom
Ale aj vztah same k sebe

Vcera som po vela rokoch nasho vztahu pocitila nieco ine,ako vzdy...
Citim s neho dobrodruzstvo....

Vraj zena je ako voda...vlacna,neplanovana a muz je ako breh,ktory tu vodu drzi...
Mozno nieco na tom bude...aj ked u nas to vyzeralo vselijako..neviem,kto bol ten breh a kto ta voda...
No vcera,kym som si tieto slova precitala,som pocitila ze to bolo presne tak.
Slova jednej blogerky mi moj pocit o den neskorsie len definovali.

Sedeli sme v zahrade na lehatkach a nad nami obrovska lipa...a vela cmeliakov a vciel...
Pocuvali sme ich bzukot....moj priatel mi nieco rozpraval a ja som ho pocuvala...smiala som sa...akoby sme boli spolu len kratucko....

Viem,ze ja som v praci a on ma stres s celou mojou rodinou...pytam sa ho..ako sa ma,cez telefon...
Ci to zvlada...
Iba mi ticho odpovedal..." Co mi ine ostava"

Cely cas som nevedela napisat ani ciarku...Popisala som cele papiere pribehov..ale na blog som to nevedela dat.Asi to tak malo byt...

Teraz citim zase po dlhych tyzdnoch stresu moju dusu...ktora mi dovoli pisat.Dovoli verit,ze pisanie mi je sudene....

KRITIKA NASA KAZDODENNA

My slovaci sme casto krat vychovani odchovani na kritike...co vas napada pri pomysleni,ze by ste sa mali chvalit a nie kritizovat?

Mna napada..ze som pysna,ze som slepa,ze si moc dovolujem,namyslam...No proste same smutne veci.
A ak sa nieco v mojich ociach zle stane,tak je to TREST za to,ze som privysoko rubala...

V praci mavame stres skoro denne.Nech sa akokolvek snazim,vzdy sa niekto najde,co si vsimne preesne to,co som neurobila.Aj ked spravim pracu na 99 percent,vzdy je tam jedno percento na vytknutie.

Je obdobie,ked mi to nevadi a pomyslim si,ze som dost dobra,aby som tam mohla pracovat...
A su chvile,ked sa citim naozaj ako niemand a je otazkou casu,kedy stratim pracu
A su chvile,ked kritiku samozrejme vraciam...pretoze chyby robime kazdy jeden....

Dnes som sa vracala s prace a v aute som rozmyslala o mojej narocnej praci.Je len velmi malo ludi,ktoru tuto pracu chce vykonavat...Som zdravotna sestra...

Ucim sa,ze som kritizovana od okolia prave preto,ze sama seba kritizujem.Ze jedno co robim,stale si myslim,ze to nie je dost.
A ze ak sa prestanem kritizovat a DOVOLIM SI legalne robit chyby,lebo robime ich tak ci tak...len ich casto zakryvame,zatajujeme,nechceme....bude kritika s mojho okolia miznut..

Ucim sa,ze mozem pocitovat pokoj napriek stresu a rychlej dobe...napriek kritike druhych ludi...

A bola som si ista,ze ked ukludnim mysel...ze tomu aj uverim...ako kilometre prechadzali...citila som stale vacsi a vacsi pokoj...

Vraj spravny bojovnik caka....a zbiera mudrost,sily...aby bol pripraveny do utoku.
Ucim sa neurobit nic...nehadat sa,neargumentovat....lebo jedna cielena veta je casto krat ovela viac ako tisic slov vyslovenych v sebeobrane...
Necitit sa ako obet...nemusiet sa branit...
Ale vediet,kedy zasiahnut....a kedy nechat veci radsej tak

Nikomu nic nedokazovat a dovolit si robit chyby...

Povedala som si,ze vsetko co sa okolo mna deje,je to najlepsie,co len moze byt a presne je to tak spravne...
Citila som,ako sa oslobodzujem od smutku,sebaobvinovania...a ze hovorim mojej dusi....s laskou

....vsetko je,ako ma byt....

Rychla doba...rychle umieranie duse

"Odpadla som " hovori mi kamoska.
Pozriem na nu a nenapada ma,ako to najlepsie povedat..jej,sebe...
ze cim rychlejsie budeme v spolocnosti fungovat,tym menej citime samych seba...
To od nas spolocnost vyzaduje..tak je to spravne...pozeraj telku ,utekaj od jedneho terminu k druhemu..prejedaj sa,nakupuj,slop,fajci....len necit..co naozaj citis...

Ked urobis to,to,to,to...potom,potom bude tvoj zivot uspesny,dokonaly a vsetci budu s tebou spokojni...

Len pre matku boziu..nemysli...necit..nemaj vlastny nazor...

Skovam sa za dokonalost,bezchybnost mojich deti,prace,rodiny..ked ony su perfektni...si aj ty dobra manzelka,matka,milenka...kucharka,upratovacka a aj platicka dani...a to vsetko v jednej osobe!!!
POTLEEESK!!!!

Rano vstanem,dam si nescu (rychla kava)
..rychlo zeniem deti do kupelne..nech maju umyte zubky,nech su cisti,vonavi,dokonali...

...ako dokonaly clovek v spolocnosti stiham vsetky terminy...
...rychlo na jogu,kde sa mi podari na chvilocku vypnut a ked uz uz pocitujem konecne samu seba...zazvoni niekomu telefon

..chytam nervy a poprosim cvicitelku,aby vedla budhu dala velky plagat "vypnut telefony"

..a zase utek..nakupit,navarit,naucit sa zo synom..nech ma teda tie  jednotky...
..hlavne rychlo...stihat za hodinu aspon 20 veci naraz..

Dame ti rychlu kavu,rychle auto..na co chodit na bicykli??
...rychlo zarobit peniaze....a hned k tomu tisic reklam,aby si ich rychlo minula....lebo musis rychlo robit...ako sa na spravnu zenu patri...
..ved ty tie peniaze musis minut,kupit si nieco na seba...vyzerat dokonale..ale hlavne...aby si zase musela vela pre nas pracovat.. a nerozmyslat...

POTLEESK

Dusa umiera...citim uzkost,smutok,strachy na konci dna...

Preco je tak tazke "zastavit sa?"
Preco je tak jednoduche..jednoduchsie "Unikat sama sebe?"

Vela veci este zmenit neviem...ale ked som si povedala,ze budem proste menej nakupovat,vytvorila som si jedno prazdne miesto,kde mozem zacat..ucit sa "zastavit sa"
"nikam neunikat"
"nic nemenit"
"neskryt sa za dokonale saty"
len pre tuto jednu sekundu..pre tento jeden den......
 

SKOLA NASA KAZDODENNA

Pokusam sa aspon 1x za den chodit do mesta na bicykli...a cihat..samozrejme,kto zrazi mna a koho prejdem omylom ja

Vcera moj syn priniesol prvy krat pätku,za to,ze si zabudol napisat domacu ulohu.Nesuhlasim s takymto trestom,no napriek tomu som v tu sekundu nevedela,ci mam nadavat,ci plakat ci co.

Ja viem..pätka.Ved na znamkach nezalezi.Skolsky System potlaca kreativitu deti...
Poznam aj knihu "JEDNOTKARI PRACUJU PRE STAT A TROJKARI PRE SEBA"
Viem,ze ked sa s deti stanu dospely,nie su uspesnejsi jednotkari..ako trojkari...

Preco teda chcem,aby mal len jednotky?
Vraj detsky potencial,ktory maju deti dany sa v dospelosti zmensi zo 100 % na 20%
Takze 20% kreativity v dospelosti a 80% naucenych veci....
VSETKO VIEM....

Radsej odisiel syn s kuchyne a ja som zacala horko plakat...teraz sa na tom smejem
Ale v tom momente ma napadli asi vsetky tazke chvile s mojho zivota,ked som mala dojem,ze som zlyhala.

Pozrela som sa do jeho ziackej knizky a pozeram na tu pätku zhora s dola a myslim na Kevina Billeta,ktory nam hovoril,ako je dolezite robit chyby..aby sme sa s nich poucili...inak nemame sancu sa tuto skusenost naucit inym sposobom
Cez slzy si pozeram celu ziacku knizku...jedna,jedna,jedna...vsade same jednotky..obcas dvojka...no a krasna pätka...

Ako je mozne,ze vidim len tu pätku,ked okolo je stovky jednotiek...
Ukludnila som sa....a ked prisiel k obedu,chytim ho za ruku...a hovorim mu,ze nech mi da cas...aby som to spracovala..

Preco take naroky na deti,ked viem presne,ako spolocnost funguje?

Idem deti dat ostrihat ku kadernicke...a pytam sa jej,ci uz dcera doniesla pätku...
"No nikdy" hovori
"a vy"?
"No my dnes"
"a co robila maminka?"
"kricala?" obracia sa na mojho syna
Jemu ta zalezitost s pätkou bola tak neprijemna,ze o tom nevedel hovorit

Melinda sa pozrie na mna "no co si robila??"
Ja urobim grotesknu pauzu
"Rozplakala som sa"...hovorim polosmiesnovazne...a vybuchneme obidve do rozsafneho  smiechu...ktory zo mna uvolnil napätie a pripomenul mi dievcenske roky,ked nas bolo pocut na cely vlak


 

28.5.15 Alebo ako prezit kusok zazraku vo vsednom dni

Plasty,plasty,plasty...
Vsade plasty
Plast mi pripomina nieco pekne,rychlo dostupne..okamzite odhoditelne....s dohladu
Kde si myslime,ze ked nieco uz nevidime,ze nam to neskodi
Kde si myslime,ze ked to nevidime,neexistuje to....ako tichy saboter...

Ako si mozeme mysliet,ze smeti,ktore sa vyvezu o par kilometrov dalej..alebo na dalsi kontinent...ze sa nas to netyka?
Ze sa nas netykaju spinave plaze,kde vsade plava plast?

Zase je to o "Inych" ludoch,zemiach,kontinentoch?A nie o mne?

Dnes som si mohla dovolit dlhsie polezat.Vcera sa mi podarilo roztriedit hracky v dcerinej izbe..

Dnes sa chystam na tazsiu variantu mojich veci.

Ale najprv povinnosti..upratat,nakupit a navarit.A uz je to tu..nakupy...

Odchadzam vazne do mesiarstva,a rozmyslam,ktoru dozu si zoberiem,aby mi masiar navazil do jednej maso,do druhej salam,ci sunku
Noo..mam s tym problem.Boze co si pomysli,ze mi hrabe

Sadam na bicykel,a idem vedome nakupovat.Tesim sa,ze peniazky co usetrim za benzin a nekontorolovatelne nakupovanie,mozem setrit na cestovanie..
Mozno raz do Indie...

Odbacam do tesca...Pani mi bez problemov navazi do mojho plastoveho bocxu.Nechce nalepit nalepku s kodom na dozu...a zacne mi balit moju dozu do igelitu
"Niee..plast prosim niee" branim sa
Pozrie na mna zacudovane...
"Ved aj toto je plast" podotyka

"Anoo..ale ten mozem znova pouzit..a ten vas musim vyhodit" argumentujem...
Mila pani mi lepi nalepku na moju plastovu nadobu.V mojom srdci bolo tolko radosti.Uvedomila som si zazraky vsedneho dna.Vsednosti,ktore ma ubijali...a teraz tolko radosti s mojho experimentu

Hadzem este sampiony do papieroveho sacku a s radostou stupam na pedale do masiarstva

Vela ludi..."moje nervy,ludia za mnou ma ukrizuju..co vymyslam"

No nic..dosla som na radu..a mlada predavacka vypulila na mna oci,preco nechcem,aby mi maso balila do sackov.Ale namlela masko do mojej plastovej dozy.Viem..plastova

Ale uz ich mam..tak ich budem pouzivat do vtedy...kym budem zit.

Davam si moj maly nakup do tasky na bicykli a pedalujem domov.Po hrbolatom chodniku.Mam len dve moznosti...pojdem po ceste plnej premavky..alebo po hrbolatom krivom chodniku,kde je riziko,ze spadnem a vykotim sa priamo na cestu
Preco je taky problem vybudovat cesty pre cyklistov???

Buduju sa obchvaty,aby premavka neupchavala mesto...a stacila by cyklo trasa.Ludia by na bicykloch chodili radi.Nehovoriac o tom,ako mam tadeto pustit moje deti?
No nic..nezmenim to,a obraciam tuto tazku trasu na pozitivum...som ako tiger..lebo musim cihat na vsetky svetove strany..odkial ma potencionalne prejde auto....
Ciham ako leopard....

Po mojom prvom nakupe,kde sa branim pred sackami...mam nenormalne vela energie..varim,peciem a hrabkam v zahrade.
A to vsetko v jeden den......

27.5.2015

26.5.2015

Sedim u kadernicky.Farbi mi vlasy.
Okolo krku mi uvazuje plastovu zasterku.Rozpravam jej o mojom experimente.
Polemizujeme o tom.
Pytam sa,kde sa da kupit kvalitna sunka,ktoru mi nezabalia do nicoho....
Rozhodla som sa ist dnes na bicykli.Pocitila som slobodu.Nemat strach,ze treba zase tankovat...nebat sa,ze mi niekto auto ukradne...
Ci,ze sa auto pokazi...
Kolko strachov pre jedno auto???/
Nehovoriac o tom,ak kupim nove..kolko budem splacat lizing...
Minule som natankovala,o tri dni som sa pozrela na tachometer a s udivom som zistila,ze behom troch dni..co som pendlovala medzi skolou,skolkou,kruzkami..som nabehala 100 km....plus minus..

Nechcelo sa mi to verit..
Vzdy som myslela,ze auto je sloboda...


Viem,neobjavila som Ameriku...
Ale mam na mysli hlavne zeny,co rano vstanu,zobudia deti...nahanaju ich,nech sa oblecu umyju..prezlecu..
Rychlo si sadaju do auta,utekaju do skoly,skolky...
Doobeda si mozno najde cas na cvicenie..a potom uteka nakupit,navarit,upratat..kym nepridu deti domov
Uci sa s detmi,vozi deti na kruzky...

Take zeny mam na mysli...ze kedy teda maju chodit na bicykli.A citit slobodu?
Som vdacna,ze som ju pocitila..aspon na chvilocku.

Kym som presla mestom..100 krat som chcela ist do obchodu a kupit bud handry,alebo knihy...
Tento tyzden nechcem nic kupovat...

S dcerou vyhadzujeme hracky s bedniciek a vedieme dlhokansku diskusiu,co vyhodit..co darovat dalej...a co si ponechat.
Povedala som jej,ze za kazdu jednu plysovu hracku,musi darovat dvoch plysakov dalej.Inak sa hracky kupovat nebudu...

Pri obede detom vysvetlujem,ze rozlozenie takeho plastu trva 500 rokov.Preto sa pokuseme plasty nekupovat,alebo pouzivat znova tu istu flasu...

Deti to prijimaju uplne bez skepsy,co im hovorim...nepolemizuju a nespekuluju...jednoducho to prijmu.
To iste som im povedala o plastovych hrackach....
Stale citim,ze to nie je hlavne o ekologii...
Je to o tom,zit jednoduchsi zivot..nezavisle od penazi ci spolocnosti...
Zit vlastny cisty zivot...

S restiky odchadzame s dvoma plastovymi baleniami,kde sme si dali zabalit jedlo.
Musim si na buduce zobrat vlastny box..igelitovu tasku sme ale vratili....Taketo dve plne vrecia plastov mama za mesiac....

ZACIATOK MOJHO EXPERIMENTU

Vstci si myslime..ze su to "ONY" co neziju ekologicky.
Silne pocitujem,ze to nie je len o ekologii..nasej zeme.Ale o znecisteni nasej duse.

Akoby som pocitovala,ze ked sa vyslobodim s impulzivneho nakupovania,ci s inych impulzivnych veci...ze sa moja dusa bude oslobodzovat tiez.

Zo strachov,uzkosti....
Neviem,ci dnes ten experiment zacal.Neviem.
Pozerala som si na youtube dokumenty,ako ziju rodiny,ktore odmietaju nakupovat potraviny v umelych sackoch.
Beru si dozy do obchodov a tam si daju navazit syr,ci sunku.

Neviem,ci sa do toho pocita aj nakupovanie pre moje deti.Deti potrebuju stale nieco.Ale viem,ze ak im mesiac nekupim hracku,handry,ci topanky..nic sa nestane.

Dnes som bola s nimi nakupovat.Saty,mikiny,sustaky do skoly prirody...

V kazdom obchode som odmietla zabalit tovar do igelitovej tasky.Vcera som telefonovala s mojim priatelom,a rozpravala mu o knihe,ktora ma velmi nadchla.Nie koli svetu...
Nie koli ekologii...
Ale koli mojej dusi...
Na vonok sme zasypani reklamou...nakupovat,a nemysliet.Len preboha nemysliet a nemat vlastny nazor

Pozeram si moje emeily,a 90% s nich su reklamy od roznych online obchodov...
Kupujem si dobry pocit.Mat nieco nove...ciste,farebne...luxusne.
Nechapem,preco to necitim,ked si to iste tricko obleciem viac krat.

V com je problem??
Preco zena stoji pred plnou skrinou a nevie,co si ma obliect?
Preco saty,peniaze,imidz urcuju,kto v spolocnosti som a ako sa citim???

Este nie som tak daleko,aby som si zacala nakupovat saty s ekologickej bavlny,ktoru nemuseli farbit detske ruky...

Tiez som dnes nakupovala saty pre deti,ktore neviem odkial pochadzaju.
Tiez som si nieco chcela kupit...ale v hlave mi svieti kontrolka....vydrzat najprv tyzden bes toho,aby som si kupila ....

A co sa stane,ked si dobry pocit nebudem moct kupovat?
Kedy pridu abstinencne priznaky?

Myslim na les,ktory mame u nas v dedine.Je zazracny..vzdy ked mi je smutno,idem tam..a on ma sparalyzuje svojim tichom...

Tak preco  do prirody tak malo chodim?Neberiem vazne jeho uzdravujucu silu?

Moj ciel na tento tyzden:

Zase myslim na vsetky plasty v mojom dome.A na vsetky potraviny,ktore v plastoch kupujem.

Chcela by som zajtra naplanovat,kde budem potraviny nakupovat,aby neboli v plastoch...

Pokusim sa urobit  inventuru vsetkeho satstva mojeho a mojich deti....na priatelovo si dovolit
siahnut..to neee

Vytriedit hracky mojich deti....aby nemali preplnene izbicky a mohli volne dychat.

Pokusit sa tento tyzden nekupit nic na oblecenie sebe,ci detom....

26.5.2015

Sedim u kadernicky.Farbi mi vlasy.
Okolo krku mi uvazuje plastovu zasterku.Rozpravam jej o mojom experimente.
Polemizujeme o tom.
Pytam sa,kde sa da kupit kvalitna sunka,ktoru mi nezabalia do nicoho....
Rozhodla som sa ist dnes na bicykli.Pocitila som slobodu.Nemat strach,ze treba zase tankovat...nebat sa,ze mi niekto auto ukradne...
Ci,ze sa auto pokazi...
Kolko strachov pre jedno auto???/
Nehovoriac o tom,ak kupim nove..kolko budem splacat lizing...
Minule som natankovala,o tri dni som sa pozrela na tachometer a s udivom som zistila,ze behom troch dni..co som pendlovala medzi skolou,skolkou,kruzkami..som nabehala 100 km....plus minus..

Nechcelo sa mi to verit..
Vzdy som myslela,ze auto je sloboda...
Aj je...ale ist na biczkli a nepocitat benzin ani kilometre..je sloboda ovela vacsia...