Zlyhanie bespecnostneho signalu.....

Vcera som mala hekticky den...miesto jogy som behala po nakupoch potravin,medzi kuchynou a detmi.Miesto kavicky s mojo milou priatelkou,som navstivila zvlastne lucenie sa v skolke,ktore som vobec nechapala..lebo tam boli len deti,co odchadzali..ale tie,co na to este nemali roky...tam neboli...

Pytala som sa,s kym sa to teda moja dcera luci???

Ok,zvladla som dalsiu spolocensku udalost.Pre moju dceru tak vyznamna...KONECNE UZ NIKDY NEPOJDE DO SKOLKY....

Utekali sme domov,kde syn zahlasi,ze co je navarene..jest nebude..Tak beham medzi hrncami...a cele moje vnutro krici...DOST!!!!!

Samozrejme,fungujem dalej....vyplnam potreby mojich deti,...nasho domova..kde sme ale stastny....

Pokusam sa precitit,co mi je..poplakala som si od unavy....pokusala som precitit sebalutost...a precitit aj tuzbu...mat od vsetkeho pokoj...boze..uz nic nerobit!!!

Fungujem dalej....

Vecer utekame do synovej skoly na opekacku...a ja uz necitim nic...ci som unavena,ci nasrata...ci co....Pcham do seba jeden kolac za druhym...a cudujem sa,ze mi neni zle....

Rano sa budim s bolestou brucha..nevolnost...Pytam sa...preco zlyhal moj varovny signal??

Ako dlho sa uz mam zle,ale trvalo par hodin,kym to moje telo naozaj precitilo......

Ako dlho zijeme zivot,ktory nechceme..bez toho,aby sme to spozorovali?

Dakedy nie je okamzita cesta spät.....ja tomu hovorim,milimetrova cesta k samej sebe....

Kedy som zacala ignorovat moje varovne signaly?
Citila som,ze nieco nesedi..ale kedze kazdy ti hovori,vydrz...je to normalne...musi to tak ci onak....
Pomaly varovne signaly utichli.....
Je mi smutno za vami......vratte sa naspät......

Dakujem za tuzbu...ich znova mat.....
A veci majú význam