Spievaj dievčatko....

Nekonečná cesta v autozápche a plno myšlienok.
Sľúbila som si,že si kúpim konečne sluchátka na mobil,aby som mohla telefonovať.
Sľúbila som si,že vždy,keď pôjdem dlhšie v aute,zavolám ľuďom,ktorý su mi milý....

A v tom z rádia táto pieseň.
Začala som si ju spievať,a tešila som sa,že to nie je príliš vysoko,ani nízko.Že sa mi dobre spieva.
Napadlo ma myšlienka,že si ju vytlačím a zahrám na klavíri.
A tam môj boj s vlastným hlasom začína..

Že svoj hlas neznášam.....
Duša hovorí...spievaj dievčatko...
Rozum vymenuje všetky poznámky na môj hlas
"Ty máš taký silný hlas,že všetkých prekričíš"
"Ty si neuvedomuješ silu tvojho hlasu"
"Bože,teba je počuť na celý vlak"
"Buď tichšie"
"Dobre,spievaj,ale netancuj pri tom..."
"Ježiš..ty to tak prežívaš"

Tak som prestala..spievať,hrať....a iritovať ľudí okolo mňa
O pár rokov som sa dostala medzi ľudí,ktorí hudbu študovali,milovali,žili....
Hrala som,spievala som...a hovorili,že hrám príliš ticho...aby som sa nebála...
Nemala som už silu,ani guráž dať najavo všetko,čo pri hudbe pociťujem...
Jednoducho som to už nevedela....
S počudovaním som zistila,že môj hlas nemá už taký rozmer...

Klavír otváram len,keď pomáham synovi cvičiť...
Teším sa,že moja dcéra miluje spev....teším sa,keď s ňou budem spievať a vpíjať jej spontánnosť...


Otváram si video s touto piesňou,aj slová...
Najprv sedím a  po tichu spievam...
Potom sa postavím a... spievam
Potom spievam hlasnejšie a tečú mi slzy...
Obzerám sa,či ma niekto vo vlastnom dome nepočuje...
A nepovie mi,aby som tak nehučala....
Spievam túto pieseň tretí krát,štvrtý,piaty....až kým môj hlas nezachrípne....

A duša mi hovorí.....spievaj.....

PS:
Viem,že to neboli len tieto ťažké slová...ale aj plno kamarátok,čo v detstve chodili k nám...a ja som im spievala.
A stále....zaspievaj ešte túto,ešte túto...ešte túto.....
Ďakujem....boli ste úžasné publikum

Keď ti duša hovorí spievaj,maľuj,fotografuj,píš,bez ohľadu na potlesk od druhých....a ty tomu uveríš...budú sa diať zázraky....
SAMOTA