Kedze som od malicka vyrastala podla spolocenskych pravidiel,co sa patri a co nie...tato rola mi isla velmi zle.
A kedze som ju hrala casto s nechutou...nevolou,vytvoril sa v mojej dusi velky nedostatok,prazdnota..
Bola som zmatena,smutna..sama
Vnutorne som vedela,ze nieco mi tu nesedi,ze nieco strasne nechcem...ale ked som sa pokusila pocuvat na hlas svojej duse....dopadlo to dost zle
naucila som sa robit veci,ktore robit nechcem....
a ked robime veci,ktore nechceme,vynakladame na ne velmi velmi vela energie...co si vyzaduje strategiu,planovanie,kluckovanie,pretvarovanie,klamanie,strategia ,ako co najlepsie skovat moju naozajstnu povahu,ci osobnost...
...aby bolo okolie somnou spokojne
najprv pred druhymi,a potom sama pred sebou...a tam zacina cesta s mojim demonom...
..vytvorila som si ho,aby som dokazala prezit.
vedela som,ze sa pretvarujem,ze casto krat klamem sama sebe...na jednej strane strategia...na druhej strane ale,vedomie,ze je to hriech
aj ked som odmietala vidiet pravdu...vedela som,ze klamem samu seba....,ale nevedela som,ako to urobit inak...
ten boj vo mne bol taky silny,a vycitky tak realne...ze to nie je spravne....tak bolestive,tak beznadejne....
zacala som pred tymto spravanim zavierat vnutorne oci...naucila som sa to robit,ale akoze nevidiet.
...rychlo zamiect pod koberec...aj to bola strategia prezitia
..aby som dokazala zit,ist dalej...
..vo vnutri som mojho demona ale zacala nenavidiet....ako keby matka,ktora porodi dieta,stvori ho,a odvrhne.....
po rokoch som to mala uz tak nacvicene,v podvedomi vsetky bolesti,smutky potlacene,ze som uz ani nevedela,preco ROBIM VECI,KTORE ROBIT NECHCEM!!!
Pocit zlyhania,ze nie som dost silna,mudra,veriaca,atraktivna,ticha,stihla..pokorna.....
a vycitky......
trvalo to dlhe roky...kym som pochopila,ze mojho vnutorneho,samou stvoreneho,pre prezitie doleziteho demona,mi nepomoze ignorovat...robit sa,ze tam nie je...
dlhe roky cesty a aj procesov CESTY mi pomohlo pochopit znova demona vo mne,pozriet sa mu do oci...a PRIJAT HO
...spomenut si,kde a kedy som si ho vytvorila...
...s laskou mu podakovat,ze mi pomohol prezit,ked som ako dieta inu cestu nemala....
-neda sa to racionalne...naozaj sa to udeje na urovne dusi..ked sa odkryva vrstva po vrstve
...kedy,preco a kde dochadzalo k stvoreniu vnutorneho demona...
....denno denne ho vo mne citim...a uzavieram s nim dohodu...
..denne ho prijimam a dovolujem mu,byt tam,kde presne je....
..uz ho neignorujem,nerobim sa,ze nie je....lebo je sucastou mna...
...lebo mi ukazuje,ze si zase nedoverujem a vytahujem skryvacie manevre...
..stale je potrebny...a nechce byt ignorovany...
...prijatim nasej strategie na prezitie,ked sme boli v ohrozeni...prijimame aj samych seba...
..nikto tu nevie dat radu..
toto je moja cesta v pochopeni,ze mi. Boh dal riesenie do hlbky mojej duse....ku ktorej sa vraciam.....
DAKUJEM
PS:
Prave prisiel syn silno ma objal...pre neho som krasna,uzasna,najspravnejsia...bohyna
A kedze som ju hrala casto s nechutou...nevolou,vytvoril sa v mojej dusi velky nedostatok,prazdnota..
Bola som zmatena,smutna..sama
Vnutorne som vedela,ze nieco mi tu nesedi,ze nieco strasne nechcem...ale ked som sa pokusila pocuvat na hlas svojej duse....dopadlo to dost zle
naucila som sa robit veci,ktore robit nechcem....
a ked robime veci,ktore nechceme,vynakladame na ne velmi velmi vela energie...co si vyzaduje strategiu,planovanie,kluckovanie,pretvarovanie,klamanie,strategia ,ako co najlepsie skovat moju naozajstnu povahu,ci osobnost...
...aby bolo okolie somnou spokojne
najprv pred druhymi,a potom sama pred sebou...a tam zacina cesta s mojim demonom...
..vytvorila som si ho,aby som dokazala prezit.
vedela som,ze sa pretvarujem,ze casto krat klamem sama sebe...na jednej strane strategia...na druhej strane ale,vedomie,ze je to hriech
aj ked som odmietala vidiet pravdu...vedela som,ze klamem samu seba....,ale nevedela som,ako to urobit inak...
ten boj vo mne bol taky silny,a vycitky tak realne...ze to nie je spravne....tak bolestive,tak beznadejne....
zacala som pred tymto spravanim zavierat vnutorne oci...naucila som sa to robit,ale akoze nevidiet.
...rychlo zamiect pod koberec...aj to bola strategia prezitia
..aby som dokazala zit,ist dalej...
..vo vnutri som mojho demona ale zacala nenavidiet....ako keby matka,ktora porodi dieta,stvori ho,a odvrhne.....
po rokoch som to mala uz tak nacvicene,v podvedomi vsetky bolesti,smutky potlacene,ze som uz ani nevedela,preco ROBIM VECI,KTORE ROBIT NECHCEM!!!
Pocit zlyhania,ze nie som dost silna,mudra,veriaca,atraktivna,ticha,stihla..pokorna.....
a vycitky......
trvalo to dlhe roky...kym som pochopila,ze mojho vnutorneho,samou stvoreneho,pre prezitie doleziteho demona,mi nepomoze ignorovat...robit sa,ze tam nie je...
dlhe roky cesty a aj procesov CESTY mi pomohlo pochopit znova demona vo mne,pozriet sa mu do oci...a PRIJAT HO
...spomenut si,kde a kedy som si ho vytvorila...
...s laskou mu podakovat,ze mi pomohol prezit,ked som ako dieta inu cestu nemala....
-neda sa to racionalne...naozaj sa to udeje na urovne dusi..ked sa odkryva vrstva po vrstve
...kedy,preco a kde dochadzalo k stvoreniu vnutorneho demona...
....denno denne ho vo mne citim...a uzavieram s nim dohodu...
..denne ho prijimam a dovolujem mu,byt tam,kde presne je....
..uz ho neignorujem,nerobim sa,ze nie je....lebo je sucastou mna...
...lebo mi ukazuje,ze si zase nedoverujem a vytahujem skryvacie manevre...
..stale je potrebny...a nechce byt ignorovany...
...prijatim nasej strategie na prezitie,ked sme boli v ohrozeni...prijimame aj samych seba...
..nikto tu nevie dat radu..
toto je moja cesta v pochopeni,ze mi. Boh dal riesenie do hlbky mojej duse....ku ktorej sa vraciam.....
DAKUJEM
PS:
Prave prisiel syn silno ma objal...pre neho som krasna,uzasna,najspravnejsia...bohyna
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára