Cvicenie jogy a DOVOLENKA DESTINACIA "DOMA"

Chodim cvicit jogu napriek tomu,ze nemam typicku stihlu joginsku postavu...a to teda ani zdaleka...
Nie je jednoduche chodit cvicit medzi stihlych ludi a udrzat ich tempo.

No napriek tomu chodim,lebo od kedy cvicim..neboli ma chrbat...neboli ma nic...

A tak chodim...obcas mam pocit..ze som tam miestna rarita...obcas sa donutim drzat tempo s druhymi...a niekedy sa mi podari cvicit vlastnym tempom...

Vypis s mojho denniku dnes:
Som nadsena!!Bolo mi na nic,ze musim ist na jogu.ale vedela som,ze ked nepojdem,moje telo bude trpiet viac...
.....na jogu som kracala a chytali ma vsetky stavy...ze som tam jedina tlsta zena!! 
....malo ktora zena mojej postavy tam chodi....vlastne ziadna....

.... akonahle som zacala cvicit..a vela pozicii drzat podla toho ,ako mi telo dava signal..bola som nadsena!!!
citila som,ako sa otvara duchovna brana do mojej duse a telo mi s hlbky srdca dakovalo..ze ho neprepinam..iba primerene....jedno,ze vsetci cvicia...cely cas drzia poziciu.
....ja mam svoju cestu...ako nahle idem tempom druhych...zvladnem to len chvilku a potom dlho dlho nic....radsej ist vlastnym tempom a stale...
tento tyzden som si dala 3x termin....

ked som prichadzala domov..zacalo byt uz teplo,a ja som celymi duskami predychavala horuci vzduch.tento rok nejdeme nikam......samozrejme,ze cestovanie je dobre...clovek vidi ine obzory..ine svety...ale v ramci nasich moznosi cestujeme vzdy...
vdaka slnku pocitujem exotiku aj tu..doma...
..nepotrebujem vypadnut aby som vypla....
..som slobodna....

mam dovolenku a ostavame doma...najprv sme zacali planovat..a potom som si uvedomila,ved my mame dovolenku vzdy...cely rok dakam chodime..nie len raz do roka.

citila som leto,teplo..a uvedomila som si slobodu..ako mi je dobre.detom hovorim nech si daju kratasy,siltovky.....mesto patri aj dnes nam.....a budeme sa flakat po meste kolko len budeme vladat...parky,zmrzka,ihriska....SLOBODA

HLAS VLASTNEJ DUSE

Moj cyklus je v kreativnej faze.Cyklicka zena 

Ked som este svoj cyklus nebrala do uvahy,zakryvala,neakceptovala,nenavidela..hovorila som tomu PMS.

Dnes viem,ze moje telo funguje v styroch rocnych obdobiach.A fakt to tak je.Som v kreativnej faze.Kde telo vypina a nuti ma robit veci,ktore naozaj milujem....Inak nevyda energiu...

Konecne objednam farby na sklo a zacnem malovat mandaly....

Vypis s mojho denniku:

Dnes som si objednala farby na sklo...a napada ma ze budem malovat...a aj predavat..aj ked...tazko sa mi vlastne diela predavaju..lebo je to rec mojej duse....ked sa mi podari mysel utisit....a to je velmi tazka uloha....ked mi prestane zalezat na tom,co si myslia ini...len vtedy dokazem bez zabran tvorit...

....hlavne,ked mi prestane zalezat na tom,co si mysli moja mysel premudra....dokazem s celej mojej duse tvorit..bez ohladu na ciel....bez ohladu na potlesk

Priesvitne sklenene mandaly tu lezia uz druhy mesiac.Pekne zabalene do plastu...a cakaju,kedy uverim tomu,ze mozem,smiem...mam pravo malovat.A ze to ma zmysel.Aj ked nie som Rubens,ci moj milovany psychopaticky Gustav Klimt

Ked som si zacala pisat knihu,kamoska mi povedala...no IKAR ti ju asi nevyda..ale nasli by sme dake male vydavatelstvo.Presne takto rozmyslam....a toto nam hovori racionalna mysel...ty si len obcas nieco napis...ale ver tomu,ze je to blbost...takze sa do toho moc neobuvaj..nemas na to.Nikto ta aj tak citat nebude

Dusa mi hovori,ze tuzi pisat.Bez ohladu ci tomu niekto verit bude,ci nie.Dusa tak velmi tuzi,aby som TOMU verila hlavne JA!!!!!!!

Dusa tak velmi tuzi malovat,vidiet tie farby....cez ktore svieti slnko!!!!Toto su farby TVOJEJ duse....citim,ked sa mi podari uverit,ze mozem malovat...a naozaj nieco namalujem.

V tom je ukryta nasa osobna sila....ked jej uverime.Nie sme tu na to,aby sme sa snazili o vieru druhych....

Vtedy nasa sila slabne,lebo v nej neverime....nepovazujeme ju za dolezitu,podstatnu....Ozivame,az kym dokazeme druhym,svetu..ze nieco znamename...Casto krat za vysoku cenu...ze stratime samych seba

Zazila som to uz casto krat,ako sa mi do zil vlieva zivot,energia,sila.....ked pochopim,ze STACI...ak budem v seba verit ja......

DAKUJEM

...a takto tu na teba cakame,zasypani vselicim,kym uveris,ze mozes tvorit......

Citat s knihy

Ked chceme tvorit,musime obetovat povrchnost,urcitu istotu a tuzbu zapacit sa,aby ste dokazali realizovat svoje najintenzivnejsie nahlady a najdalekosiahlejsie vizie......Problem vznika vtedy,ked musime obetovat toho privela,ale z tychto obeti sa nezrodi ziaden zivot.....

Zlyhanie bespecnostneho signalu.....

Vcera som mala hekticky den...miesto jogy som behala po nakupoch potravin,medzi kuchynou a detmi.Miesto kavicky s mojo milou priatelkou,som navstivila zvlastne lucenie sa v skolke,ktore som vobec nechapala..lebo tam boli len deti,co odchadzali..ale tie,co na to este nemali roky...tam neboli...

Pytala som sa,s kym sa to teda moja dcera luci???

Ok,zvladla som dalsiu spolocensku udalost.Pre moju dceru tak vyznamna...KONECNE UZ NIKDY NEPOJDE DO SKOLKY....

Utekali sme domov,kde syn zahlasi,ze co je navarene..jest nebude..Tak beham medzi hrncami...a cele moje vnutro krici...DOST!!!!!

Samozrejme,fungujem dalej....vyplnam potreby mojich deti,...nasho domova..kde sme ale stastny....

Pokusam sa precitit,co mi je..poplakala som si od unavy....pokusala som precitit sebalutost...a precitit aj tuzbu...mat od vsetkeho pokoj...boze..uz nic nerobit!!!

Fungujem dalej....

Vecer utekame do synovej skoly na opekacku...a ja uz necitim nic...ci som unavena,ci nasrata...ci co....Pcham do seba jeden kolac za druhym...a cudujem sa,ze mi neni zle....

Rano sa budim s bolestou brucha..nevolnost...Pytam sa...preco zlyhal moj varovny signal??

Ako dlho sa uz mam zle,ale trvalo par hodin,kym to moje telo naozaj precitilo......

Ako dlho zijeme zivot,ktory nechceme..bez toho,aby sme to spozorovali?

Dakedy nie je okamzita cesta spät.....ja tomu hovorim,milimetrova cesta k samej sebe....

Kedy som zacala ignorovat moje varovne signaly?
Citila som,ze nieco nesedi..ale kedze kazdy ti hovori,vydrz...je to normalne...musi to tak ci onak....
Pomaly varovne signaly utichli.....
Je mi smutno za vami......vratte sa naspät......

Dakujem za tuzbu...ich znova mat.....
A veci majú význam

Ako NE-DAVAT emocie pod kontrolu

Mam dojem,ze sa od malicka ucim,ako sa mat pod kontrolou.Co places!!Ukludni sa!!

Pouzijem aj slova Jaroslava Duseka....ocakavame od deti priam joginsky vykon slovom ZMIZNI!!!

Len ako babatka mozeme spat,kedy citime,ze to potrebujeme...

Mozeme jest,ked mame hlad....

Mozeme plakat,ked sa nam chce..

Ako rastieme..uz dostavame rezim...spat na obed...jest 3x za den...v urcitu dobu...

Potom v skole napriek unave nespat..

Nekricat...

Nehybat sa...

Telo sa prisposobi...sice chorobne,...ale prisposobi sa....

Ked prichadzaju diagnozy ako Bolest chrbta..Obezita....Hyperaktivita...zrazu nutime telo...ze musi sa hybat...musi cvicit....brat lieky na ukludnenie

Poznate tu rozpravku KOCURKOVO???

Mam dojem,ze takto fungujeme...

Hanka Piskova...no neda sa mi ta nespomenut.Hanka mi povedala jednu uplne jednoduchu vetu....ked si nahnevana,chod dakam a kric!!!

Krik prechadza do hysterickeho placu....Dovolim si teatralne nadavat,plakat...a psychopaticky sa smiat......

Este som to nevyskusala...neviem,najprv upozornim chlapa aj deti..ze teraz pojde s pivnice hrozny rev...este som uvazovala kupit si boxersky pytel....

Pri predstave na toto scenario mi rozum hovori..ze je to blbost....dusa citi...ze sa mi nesmierne ulavilo...KONECNE mam navod,ako zo seba vsetok hnev dostat....a nevylievat si ho na chlapovi,okoli,detoch..ci sebe

Prva lekcia o uvolneni emocii prisla dnes.Muz mi vola,ze nam auto zrazilo macku.Ze ju hodil len tak do krikov,lebo utekal do prace.Aby som ju odpratala.No nebolo mi vsetko jedno...Ako som pisala v mojej knihe..Utiekla som s neba,trvalo mi to roky,kym som si na mrtve tela zvykla...

Garfielda som dala do kybla,a odlozila..kym pride muz a vykope jamu.Odisla som do kuchyne a pokracovala som v ulohe matky kucharky.....Vtedy to doslo....Najprv tlak,a potom som sa rozplakala.

Rozum mi hovoril,ze co mi sibe...ved je to macka.Dusa mi hovorila,citis ze chces plakat..tak plac.Zacala som usedavo plakat....este stale som sa obzerala,ci ma niekto nevidi...nepocuje

Stale este emocie pod kontrolou...

Ale citila som,ako sa ten tlak uvolnuje.CHcela som si poplakat este dlhsie,ale prisla dcera...Nech ma nevidi plakat....a zase kontrola

Do mojho dennika som si napisala...ze LEKCIA prisla velmi rychlo.Bola som za nu vdacna.

Slubila som si,ze ked sa bude dat,vzdy sa vyplacem,vykricim....a ked sa to nebude dat....a ja sa budem musiet ovladat....aspon si to budem UVEDOMOVAT...co sa deje

DAKUJEM HANKA za typ...

DAKUJEM ZIVOTU ZA LEKCIU....

Tyran vo mne....moja dcera,moj ucitel

Moja mala laska chodi do skolky sporadicky.Blizi sa koniec roku a tlak na ucitelky v skolke narasta,pretoze musia deti naucit basnicky.Kedze deti chodia malo,nemaju sa kedy ucit.

Co povedia ludia?Ze ich nic v skolke nenaucime?

Moja dcera sa tiez nenauci basen za jeden den.Ale ucitelka by to rada....
Ked sa mi dcera stazuje,ze ucitelka je nervozna...vypytam si slova basne a ucim sa basen s dcerou doma.

Dovolila som,aby ten tlak presiel na mna.Aby moja dcera vedela nezmyselnu basnicku ako cvicena opica.
Vidim ako sa smeje a s radostou a vzrusenim uci...lebo sa vidi,ako bude vystupovat.Konecne sa moze ucit.Zo vzrusenim...cela stastna...sa ani nesustredi na slova,ktore chcem,aby opakovala.
Moja nervozita narasta....ona to este nezbadala..a stale sa smeje...

Je taka stastna s ucenia sa basne...ze jej ta basen ani nejde do hlavy....
Ja nervozna zvysujem ton hlasu,a vidim,ako jej zamrza usmev na tvari.Nevie,ci sa ma tesit,alebo plakat....

Vtedy som ho pocitila...tyrana vo mne...Viem,ze uz by som jej mala dat prestavku..no napriek tomu vyvyjam na nu tlak...aby sla dalej.
Despoticky,prisne jej hovorim slova basne a ona opakuje...usmev je uz mensi....

Hovorim si,aby som prestala..ze uz je dost!!!
Uz ju nechaj....!!

Dost tazko sa mi podarilo prerusit tento vyjav...a nechala som ju oddychnut.Ona sa nastastie stale tesila...a stale opakovala,co sa uz naucila...s gestom herecky...

Tak takto sa lame nasa kreativita....chceme,aby slo vsetko tempom....nie vlastnym...ale nasim..naplanovanym tempom...co najrychlejsie toho musi byt co najviac

Pocitila som v sebe despotu,ktorym robim tlak sama na seba
.....ma sa to..patri sa to...musi sa to...
Srdce,dusa,telo mi hovori opak...a rozum pohana vpred...za vysoku cenu...

Dakujem,laska mala..ze si mi ukazala despotu vo mne...ktoreho poslucham velmi casto.

Dakujem,ze som si ho uvedomila.Je tam...a ma svoj vyznam.Ale je dobre o nom vediet.

Moje dieta,moj ucitel

Vcera bola u nas rodina ..moja priatelka,spriaznena dusa...jej deti a jej manzel.
Najmladsie dieta ma urcite postihnutie,a aj znamky autizmu.

Ucim sa,ze nic na svete nie je nahodou a ze kazdy clovek a aj dieta nas ucia o nas samych.
Dievcatko prislo k nam...ja som ju s laskou pozdravila a chcela jej podat ruku.Kedze ma nepozna..neodzdravila,
a ruku mi uz vobec nepodala....

Pomyslela som si,aka genialna mala zena...clovek s vlastnym svetom.Uzasna sebelaska...ked proste citim,ze tu velku zenu nepoznam....nemam preco jej podavat ruku!Patri sa..nepatri sa...

Ako silno som si uvedomila,ze mam pocuvat na seba..a ked nieco nechcem...tak to robit nemam.Alebo aspon si uvedomovat,ze teraz robim nieco..co nechcem...ak inak teda nedam...

Dakujem jej mame,ze priviedla takuto uzasnu dceru na svet...aj ked nie je vzdy jednoduche vychovavat cloviecika,ktory ma vlastny svet.

Dnes rano dcera zase plakala,ze nechce ist do skolky.Sedela a usedavo plakala,ako ju boli brusko...
Vedela som,ze riesenie je..nechat ju doma.Vedela som ale,ze ja sa cely den neviem dcere venovat.
Vedela som,ze ked pride zo skolky,bude vesela a bude mi rozpravat,ako sa s kym hrala.

Neznervoznila som,ani som jej nedohovarala...vedela som,ze potrebuje pomoc.Tak,ako potrebujem pomoc ja,ked som smutna a neviem veci zmenit.
Opytala som sa jej,ci si chce tie a tie saty obliect...a obliekala som ju.Napriek tomu,ze ma 6 rokov.Vedela som,ze potrebuje pomoc.

Obliekla som ju,ucesala...a stale jej hovorila,aka je uzasna,sikovna,krasna.Hovorila som jej,ze chapem,ake je tazke odist zo svojej izbicky,kde ma svoj svet.Kde sa citi sama sebou a moze robit,co len chce.....

Ked bola hotova,akoby bola vymenena..Ziadne,ze je leniva,ze sa nevie obliekat...ze si musi plnit svoje povinnosti..ze aj ja musim chodit do prace!!!
Ziadne vycitky...laska k nej...

Cely tento maly obrad mi pripomenul,ako sa mam sama k sebe spravat.Ze ked nevladzem,potrebujem pomoc..a nie vycitky sama k sebe...Lasku ktoru pocitujem k dcere...sa ucim citit aj k sebe.

Moja mala laska zisla s poschodia a veselo zacala davat papat nasim zvieratam..dvom mackam,dvom zajacom...a jednemu psikovi.

Zase mi zivot ukazal..ze ked len jednoducho sme...s neznameho dovodu..zazracneho..zacneme konat.
Ak si dovolime na chvilocku zastat,neurobit nic..len citit lasku....prichadza energia....

Dakujem SIMONKA

Dokonalost nedokonalosti

Co by som urobila,keby som mala na konte miliony.Alebo lepsia otazka..co by som urobila,keby som mala posledny tyzden zivota...

Zila by som rovnako?

Stale mam chut odist dakam k moru,kde je vela slnka..vela jogy...

Dnes v praci same konflikty.Stala som sa nespokojna,kriticka...Kedze som bola vela kritizovana...zacala som kritiku vracat.
Mam respekt..ale rozmyslam.Preco tolko kritiky?

Dnes si dovolujem verit,ze veci mozu ist aj inak...
Ked mam vysoke pracovne tempo,rusi ma,ze ludia okolo mna to tempo nedrzia...
Som nevrozna,nahnevana...

Dnes chapem,ze to co mi vadi na druhych...mam aj ja..a nesmierne mi to vadi.
Pochopila som,ze ak odpustim im...prijmem aj seba...
Ak prijmem ich..prijimam seba....
Velmi mi to pomohlo v dnesnej praci...prijimat koleginu,ktora ma svoje tempo..prijimam stranky v svojom zivote..ktore maju svoje tempo,ktore chcem neustale urychlit...a ked to nejde..som nahnevana..odsudzujem a kritizujem...samu seba...

Dakujem vsetkym,co okolo mna pracuju,ziju...ze mi ukazuju samu seba!!!

Mily,milovany...

Vraj vztah k partnerovi odraza vztah zo samou sebou.Rozmyslala som nad tou vetou.
Moj vztah je vsetko len nie jednoduchy....
Vztah s partnerom
Ale aj vztah same k sebe

Vcera som po vela rokoch nasho vztahu pocitila nieco ine,ako vzdy...
Citim s neho dobrodruzstvo....

Vraj zena je ako voda...vlacna,neplanovana a muz je ako breh,ktory tu vodu drzi...
Mozno nieco na tom bude...aj ked u nas to vyzeralo vselijako..neviem,kto bol ten breh a kto ta voda...
No vcera,kym som si tieto slova precitala,som pocitila ze to bolo presne tak.
Slova jednej blogerky mi moj pocit o den neskorsie len definovali.

Sedeli sme v zahrade na lehatkach a nad nami obrovska lipa...a vela cmeliakov a vciel...
Pocuvali sme ich bzukot....moj priatel mi nieco rozpraval a ja som ho pocuvala...smiala som sa...akoby sme boli spolu len kratucko....

Viem,ze ja som v praci a on ma stres s celou mojou rodinou...pytam sa ho..ako sa ma,cez telefon...
Ci to zvlada...
Iba mi ticho odpovedal..." Co mi ine ostava"

Cely cas som nevedela napisat ani ciarku...Popisala som cele papiere pribehov..ale na blog som to nevedela dat.Asi to tak malo byt...

Teraz citim zase po dlhych tyzdnoch stresu moju dusu...ktora mi dovoli pisat.Dovoli verit,ze pisanie mi je sudene....

KRITIKA NASA KAZDODENNA

My slovaci sme casto krat vychovani odchovani na kritike...co vas napada pri pomysleni,ze by ste sa mali chvalit a nie kritizovat?

Mna napada..ze som pysna,ze som slepa,ze si moc dovolujem,namyslam...No proste same smutne veci.
A ak sa nieco v mojich ociach zle stane,tak je to TREST za to,ze som privysoko rubala...

V praci mavame stres skoro denne.Nech sa akokolvek snazim,vzdy sa niekto najde,co si vsimne preesne to,co som neurobila.Aj ked spravim pracu na 99 percent,vzdy je tam jedno percento na vytknutie.

Je obdobie,ked mi to nevadi a pomyslim si,ze som dost dobra,aby som tam mohla pracovat...
A su chvile,ked sa citim naozaj ako niemand a je otazkou casu,kedy stratim pracu
A su chvile,ked kritiku samozrejme vraciam...pretoze chyby robime kazdy jeden....

Dnes som sa vracala s prace a v aute som rozmyslala o mojej narocnej praci.Je len velmi malo ludi,ktoru tuto pracu chce vykonavat...Som zdravotna sestra...

Ucim sa,ze som kritizovana od okolia prave preto,ze sama seba kritizujem.Ze jedno co robim,stale si myslim,ze to nie je dost.
A ze ak sa prestanem kritizovat a DOVOLIM SI legalne robit chyby,lebo robime ich tak ci tak...len ich casto zakryvame,zatajujeme,nechceme....bude kritika s mojho okolia miznut..

Ucim sa,ze mozem pocitovat pokoj napriek stresu a rychlej dobe...napriek kritike druhych ludi...

A bola som si ista,ze ked ukludnim mysel...ze tomu aj uverim...ako kilometre prechadzali...citila som stale vacsi a vacsi pokoj...

Vraj spravny bojovnik caka....a zbiera mudrost,sily...aby bol pripraveny do utoku.
Ucim sa neurobit nic...nehadat sa,neargumentovat....lebo jedna cielena veta je casto krat ovela viac ako tisic slov vyslovenych v sebeobrane...
Necitit sa ako obet...nemusiet sa branit...
Ale vediet,kedy zasiahnut....a kedy nechat veci radsej tak

Nikomu nic nedokazovat a dovolit si robit chyby...

Povedala som si,ze vsetko co sa okolo mna deje,je to najlepsie,co len moze byt a presne je to tak spravne...
Citila som,ako sa oslobodzujem od smutku,sebaobvinovania...a ze hovorim mojej dusi....s laskou

....vsetko je,ako ma byt....