Spievaj dievčatko....

Nekonečná cesta v autozápche a plno myšlienok.
Sľúbila som si,že si kúpim konečne sluchátka na mobil,aby som mohla telefonovať.
Sľúbila som si,že vždy,keď pôjdem dlhšie v aute,zavolám ľuďom,ktorý su mi milý....

A v tom z rádia táto pieseň.
Začala som si ju spievať,a tešila som sa,že to nie je príliš vysoko,ani nízko.Že sa mi dobre spieva.
Napadlo ma myšlienka,že si ju vytlačím a zahrám na klavíri.
A tam môj boj s vlastným hlasom začína..

Že svoj hlas neznášam.....
Duša hovorí...spievaj dievčatko...
Rozum vymenuje všetky poznámky na môj hlas
"Ty máš taký silný hlas,že všetkých prekričíš"
"Ty si neuvedomuješ silu tvojho hlasu"
"Bože,teba je počuť na celý vlak"
"Buď tichšie"
"Dobre,spievaj,ale netancuj pri tom..."
"Ježiš..ty to tak prežívaš"

Tak som prestala..spievať,hrať....a iritovať ľudí okolo mňa
O pár rokov som sa dostala medzi ľudí,ktorí hudbu študovali,milovali,žili....
Hrala som,spievala som...a hovorili,že hrám príliš ticho...aby som sa nebála...
Nemala som už silu,ani guráž dať najavo všetko,čo pri hudbe pociťujem...
Jednoducho som to už nevedela....
S počudovaním som zistila,že môj hlas nemá už taký rozmer...

Klavír otváram len,keď pomáham synovi cvičiť...
Teším sa,že moja dcéra miluje spev....teším sa,keď s ňou budem spievať a vpíjať jej spontánnosť...


Otváram si video s touto piesňou,aj slová...
Najprv sedím a  po tichu spievam...
Potom sa postavím a... spievam
Potom spievam hlasnejšie a tečú mi slzy...
Obzerám sa,či ma niekto vo vlastnom dome nepočuje...
A nepovie mi,aby som tak nehučala....
Spievam túto pieseň tretí krát,štvrtý,piaty....až kým môj hlas nezachrípne....

A duša mi hovorí.....spievaj.....

PS:
Viem,že to neboli len tieto ťažké slová...ale aj plno kamarátok,čo v detstve chodili k nám...a ja som im spievala.
A stále....zaspievaj ešte túto,ešte túto...ešte túto.....
Ďakujem....boli ste úžasné publikum

Keď ti duša hovorí spievaj,maľuj,fotografuj,píš,bez ohľadu na potlesk od druhých....a ty tomu uveríš...budú sa diať zázraky....
SAMOTA

Moji najväčší učitelia života.

Spomenula som si na zážitok spred 17. rokov.
Sedím v cudzom meste na lavičke a rozmýšľam,čo tu robím.
V podvedomí som si zvolila slobodu.Domov som sa nechcela vrátiť.

Vtedy som nevedela,že je to sloboda.Skôr že je to útek.
A trest za to je môj smútok a vedomie,že som zlý človek.

Keď sa na tieto miesta po rokoch vraciam,cítim s rovnakou intenzitou a bolesťou všetko,čo som cítila vtedy.

Poznám tú kontrolku v hlave,ktorá mi signalizuje,že sa niečo deje.
Len sa musím stíšiť.
Sadám si na ten istý múr a zavieram oči.
Prichádza sebaľútosť a ja jej dovoľujem tu byť.
Otázniky,prečo som musela ísť touto cestou.

Po stíšení prichádza múdrosť,ktorú mi niekde tam Pán Boh uložil.
Len ju nájsť.

Výpis z môjho denníka dnes:
Teraz ti prichádzajú presne tieto myšlienky,aby si sa tam v tvojej mysli zase vrátila.
Aby si si k tej osamotenej sadla,chytila ju za ruku a povedala jej
"Poď domov"

"Je mi ľúto,že sa nechceš vrátiť na miesto,ktoré bolo tvojim domovom"
"Keby si mala kam ísť,nenaučila by si sa tak veľké lekcie"
"Sama zisťuješ,že najťažšie lekcie sú tvoji najväčší učitelia."
"A ty si veru vyberáš najlepších,najmúdrejších,najkvalitnejších životných učiteľov."

"Vždy si si vyberala múdrych ľudí.Podľa toho dostávaš aj lekcie"
"Máš to v povahe"

"A teraz ten domov máš."
"Máš na svete miesto,kam sa vraciaš rada,odkiaľ neutekáš,kde smieš byť presne taká,aká si"

"V božskej ríši neexistuje čas.Nehrá žiadnu rolu,že to bolo vtedy a že to je dnes."

Cítim,ako tá ťažoba minulej spomienky voľne prechádza cez moje telo.Už tu nemusí byť.
Úloha je splnená.
Lekcia naučená.
Vyberám si najlepších učiteľov života.Nemôžem očakávať jednoduché lekcie.

Psychiater Dr.Príroda

Sedím na kopci a predo mnou scenéria hôr.
Stovky stromov,jazero...
Zaráža ma tá veľkosť.Obrovská kulisa zo skál,stromov,jazera a neba....
Tak toto je tá veľkosť života.
Stále to moja hlava nevie prijať....že nie je len jeden pohľad,jeden smer,jeden svet...

Frázy ako bezhraničnosť,božská esencia...sú síce pekné.
Ale od prečítania si tejto vety a naozaj uvedomenia si  pravdy,keď ju pocítim na vlastnej duši....je často dlhá cesta...

Tam v horách pociťujem obrovský rozmer života.
Stačí si vyšliapať na vrch....neponáhlať sa.Nie byť si Cieľa-Vedomá.......
Stromy mi hovorili "zastav sa"
Buď si vedomá cesty...teda Cesty-Vedomá
Stále som si hovorila..."zastav sa"
Keď som na jeden z tých vrchov šliapala...nechápala som...
Obrovská roklina podomnou...stovky stromov okolo mňa a ja...
Že som súčasťou nich....

Ľahla som si medzi dve obrovské jedle.Dotýkala som sa ich obrovských koreňov.
Podávala im ruky a zo slzami v očiach som ich prosila,aby zrástly somnou...

Aby som sa stala ich súčasťou....
Viem že som...len to necítim...
Alebo len začínam pociťovať,že som...
Predstavila som si,ako zrastám s týmito gigantmi...

Ako mi ukazujú,o čom je život....
A čo znamená..len tak tu byť
Aký obrovský prínos pre život má,keď precítim vďaka stromom..čo znamená,jednoducho byť....
Že tam je ukrytá energia,liek na dušu...život

Po týždni strávenom v horách som zrazu nepotrebovala jogu...
...nepotrebovala som múdre knihy..dokonca ani písať...a cez písmenká si pripomínať moje pocity....

Jednoducho som bola....

Stále som rozmýšľala ,koľko kyslíka,energie vychádza s tých stromov a o čo by bol človek zdravší,ak by tu žil..

Asi by som nedokázala precítiť naozaj tento zázrak,keby som tu žila.
"Ale pôsobil by na mňa automaticky" hovorím si

Na smútky,depresie...boľavé srdcia a duše mi ordinuje najlepší psychiater na svete....
Aspoň 1x do dňa vyšliapať na kopec plný stromov.....dve hodiny hore...
Hodinu len tak sedieť a zapamätať si obraz pred sebou...vryť si ho do pamäte...

Lebo toto je život..obrovský,mocný...tisícrozmerný....

Potom pomaličky šlapat dole....a vpíjať si tento scenár do mozgu....

Vdychovať horský vzduch...aj do zásoby....

A veľa vecí príde automaticky....

Chem sa tam znova vrátiť

Túžim tam žiť.....

Snáď raz...

Ps:
Viem že tam na mňa čakáte,a keď bude potreba....zavriem oči ,zase sa vás dotknem...silných koreňov,ktoré zrastú somnou ...a pomôžu mi pocítiť,že som ich súčasťou....

Prijali ma.....
Ďakujem

Dohoda s demonom

Kedze som od malicka vyrastala podla spolocenskych pravidiel,co sa patri a co nie...tato rola mi isla velmi zle.
A kedze som ju hrala casto s nechutou...nevolou,vytvoril sa v mojej dusi velky nedostatok,prazdnota..

Bola som zmatena,smutna..sama

Vnutorne som vedela,ze nieco mi tu nesedi,ze nieco strasne nechcem...ale ked som sa pokusila pocuvat na hlas svojej duse....dopadlo to dost zle

naucila som sa robit veci,ktore robit nechcem....
a ked robime veci,ktore nechceme,vynakladame na ne velmi velmi vela energie...co si vyzaduje strategiu,planovanie,kluckovanie,pretvarovanie,klamanie,strategia ,ako co najlepsie skovat moju naozajstnu povahu,ci osobnost...
...aby bolo okolie somnou spokojne

najprv pred druhymi,a potom sama pred sebou...a tam zacina cesta s mojim demonom...
..vytvorila som si ho,aby som dokazala prezit.
vedela som,ze sa pretvarujem,ze casto krat klamem sama sebe...na jednej strane strategia...na druhej strane ale,vedomie,ze je to hriech

aj ked som odmietala vidiet pravdu...vedela som,ze klamem samu seba....,ale nevedela som,ako to urobit inak...
ten boj vo mne bol taky silny,a vycitky tak realne...ze to nie je spravne....tak bolestive,tak beznadejne....
zacala som pred tymto spravanim zavierat vnutorne oci...naucila som sa to robit,ale akoze nevidiet.
...rychlo zamiect pod koberec...aj to bola strategia prezitia
..aby som dokazala zit,ist dalej...

..vo vnutri som mojho demona ale zacala nenavidiet....ako  keby matka,ktora porodi dieta,stvori ho,a odvrhne.....

po rokoch som to mala uz tak nacvicene,v podvedomi vsetky bolesti,smutky potlacene,ze som uz ani nevedela,preco ROBIM VECI,KTORE ROBIT NECHCEM!!!



Pocit zlyhania,ze nie som dost silna,mudra,veriaca,atraktivna,ticha,stihla..pokorna.....
a vycitky......

trvalo to dlhe roky...kym som pochopila,ze mojho vnutorneho,samou stvoreneho,pre prezitie doleziteho demona,mi nepomoze ignorovat...robit sa,ze tam nie je...


dlhe roky cesty a aj procesov CESTY mi pomohlo pochopit znova demona vo mne,pozriet sa mu do oci...a PRIJAT HO
...spomenut si,kde a kedy som si ho vytvorila...
...s laskou mu podakovat,ze mi pomohol prezit,ked som ako dieta inu cestu nemala....

-neda sa to racionalne...naozaj sa to udeje na urovne dusi..ked sa odkryva vrstva po vrstve
...kedy,preco  a kde dochadzalo k stvoreniu vnutorneho demona...

....denno denne ho vo mne citim...a uzavieram s nim dohodu...
..denne ho prijimam a dovolujem mu,byt tam,kde presne je....
..uz ho neignorujem,nerobim sa,ze nie je....lebo je sucastou mna...
...lebo mi ukazuje,ze si zase nedoverujem a vytahujem skryvacie manevre...
..stale je potrebny...a nechce byt ignorovany...

...prijatim nasej strategie na prezitie,ked sme boli v ohrozeni...prijimame aj samych seba...

..nikto tu nevie dat radu..
toto je moja cesta v pochopeni,ze mi. Boh  dal riesenie do hlbky mojej duse....ku ktorej sa vraciam.....

DAKUJEM

PS:
Prave prisiel syn silno ma objal...pre neho som krasna,uzasna,najspravnejsia...bohyna

Pribeh o slonovi,tigrovi,slimakovi...a hlavne o blche a rybe.....

ZIVOT JE CESTA DOMOV

Narodila som sa v  tazkom komunizme..kde sa manipulovalo zo vsetkym,co sa len dalo.

Ked som sa narodila,do nasej rodiny akoby prisiel votrelec..zivel..ktory rozbija rodicom vsetky ich presvedcenia,narusa hranie ich role....

Od malicka som sa pytala....

Otazok bolo vela...

Odpovedi malo....

Tak som stichla.A hladala tajne.Odpovede na zivot.Od malicka sme spolocnostou vychovavani,aki by sme mali byt.Ako deti nemame inu moznost,ako tuto rolu posluchnut a prevziat.

Niekto mudry povedal: Je to,akoby ste dali do jednej triedy blchu,slona,slimaka a leoparda.

Od vsetkych je pozadovane,aby utekali rovnako rychlo...

Aby mali rovnako dobre vysledky.....

V tomto nerovnom zapase,ktoremu dlhe roky verime..vznikaju velke a male zranenia.

...Blcha tusi,ze nieco jej tam nesedi...no kedze kazdy jej hovori,ze je to tak najlepsie a musi sa co najviac snazit...aby mala jednotku...tak sa blcha snazi....

A slon...,vsetci sa mu posmievaju...ze je pomaly a velky....no napriek tomu sa snazi tuto nahovorenu rolu hrat co najlepsie....aj ked vo vnutri duse citi,ze to takto preboha nemoze byt.......

Aj ja som hrala rolu,o ktorej mi bolo povedane,ze len toto je to najspravnejsie a ty musis vsetko preto urobit..aby si v nej bola dobra.Moj zivot sa zredukoval len na jednu vlastnost.....zvladat moju rolu co najlepsie....

No slon nie je blcha...a blcha nie je ryba.....

Takze bud blcha na to pride,a bude mat priestor aj prostriedky...aby tuto nezmyselnu rolu prestala hrat...a bola tym co je....

Alebo sa bude ucit plavat vo vode a dychat ziabrami,ktore nema...

...jej telo bude chorlaviet.

...Kazda tragedia,kazda choroba jej budu s laskou hovorit a pripominat...ze je blcha a nie ryba.

...Bud dokaze na tento vnutorny hlas pocuvat...a zacne byt sama sebou.Alebo zomrie s pocitom najvacsieho zlyhania...ze neplava....

PS:

Posielam lasku vsetkym blcham,rybam,slonom aj leopardom....a zelam mudrost blche,aby skakala svojim tempom...slonovi,aby vyzil svoju obrovsku silu....

..rybe,aby plavala vo vode..a nesnazila sa skakat ako blcha...

..leopardovi,aby utekal..a necakal na slona...ani na blchu...aby utekal svojou rychlostou...a svojim tempom....

                               SLOBODA

GALERIA

VanGogova esencia

Vždy som milovala farby.

Keď som objavila vitráž,bola som unesená.Doma som chcela mať všetko s vitráže.

Fascinujú ma galérie a obrazy.

Túžim mať v mojom dome množstvo farieb.

Cieľ je tak na dosah a predsa..mi niečo bráni maľovať.

V čítaní som bola jednotka.V triede nás seriózne stopovali,koľko slov za koľko sekúnd prečítame.

Zvládla som to rýchlo a bez strachu.

Keď som sa naučila písať,písala som v kuse.Po rokoch sú to celé zošity,papiere,internetové stránky a denníky.

Neuveritľne rada som spievala.Môj hlas bol často krát tak silný,že som nemusela mať ani mikrofón.

Dokázala som celé hodiny hrať na klavír a spievať.

Babka mala s môjho temperamentu traumu.

"Nebúchaj tak hlasno..jemne,ako Tvoja sesternica."

"Po tichučky,nenápadne"

Povedz to škorpiónovi,aby bol po tichu.

Absolútne nezlučiteľné.

Rodičia unavení,vyčerpaní si len vždy povzdychli

"Nespievaj tak nahlas"

"Radšej buď ticho!"

A tak som písala tajne.

Nemaľovala vôbec.

A celé roky som si zakázala spievať a hrať.

Všade vidím farby a hlavu mám plnú myšlienok a príbehov.

Skúšala som o tom hovoriť aj kamoškám.

No majú toho občas dosť,keď začnem,stopnem sa,až keď je neskoro.

Študovaná,neštudovaná..

Píšem,maľujem a snáď raz budem zase milovať svoj hlas.

Ako dieťa som ušila mamičke srdiečko vypchaté vatou.

Mamička vychovaná v komunizme,s vedomím nepotrebnosti akéhokoľvek prejavu,nemala silu energiu oceniť môj výtvor.

Už ani neviem,ako som si všimla,že si ma mamička nevšimla.
V slzách som kričala,že zoberiem nožík a že to srdce(nie mamu) dorežem a spálim.

Zrejme som urobila veľký výstup,lebo mamička si ho s únavou zobrala a zavesila k šitíčku.
Pamätám si to srdce celé detstvo.

Celý tento smútok som dokonale potlačila.
Až na terapii CESTA som si uvedomila,prečo nenávidím vyšívať.

Prečo,keď tvorím,pociťujem toľko pochybností o zmysle mojej tvorby?
Lákajú ma farby.
Za každým dianím vidím príbeh.
Pri každom tóne klavíra pociťujem smútok,že nehrám.
Prečo sa bojím vysloviť,kto som?

Som maliarka.

Spisovateľka.

Hudobníčka

Rozum  mi hovorí,aby som sa len nevyťahovala.
Potrebuješ vysoké školy,aby si mohla tvoriť.
Ty nie si Van Gog,ani Tolstoj.
Tvoje riadky nebudú stáť v svetovej literatúre.

A moja duša mi dala odpoveď.
Esencia,s ktorej si stvorená,tak s tej istej energie,esencie,sily,bol stvorený aj Van Gog.
Máš rovnakú esenciu ako on.
On má kúsok s Tvojej.
Táto ESENCIA je len jedna.
Jeden tvorca.
Jeden Bôh.

Generacia NEMANIPULOVATELNYCH

Vsetci mame kridla duse.Ak dovolime tymto kridlam,aby sme vzlietli...stavame sa sami sebou,to co nam Boh daroval rozvijame...
...robime to co nam sposobuje radost...
..vieme odmietnut to,co nam skodi....
..rozoznavame nebespecenstvo....alebo naopak,ze nam nic nehrozi....
SME SAMI SEBOU....

..co ale sposobuje,ze sme NEMANIPULOVATELNI....
...ze nejeme,nekupujeme...neprijimame to,co nam skodi....
..napisem to znova...sme NEMANIPULOVATELNI....

Co by sa stalo,keby ludia zacali menej jest,menej pit,menej nakupovat...odmietali nezmyselne nazory ludi .. odmietali.nezmyselne role,ktore im boli dane...
..co by sa stalo,keby ludia prestali potrebovat supermarkety..a tovar by vymienali za tovar
kto by ziskal a kto stratil?

...kto by na tom zarobil a naopak kto prerobil?....

Raz som pocula vetu,ktora ma oslovila..."Zober ludom vsetko co maju...a nebudes ich vediet ovladat"
"Ked ich chces ovladat,daj im vsetko..a budu ti verni...."

A tak od malicka je v nas rozvijany hlas...nerob to,nerozmyslaj...neroztahuj kridla a preboha..nie ze sa odvazis letiet....
Su v nas potlacane nase prirodzene vnemy..aby sme seba samych nepoznali.A akonahle sa predsa pretlacaju nase tuzby do povedomia...je tam niekto,kto nam da vzdy po hlave...

Najprv su to rodicia,potom skolstvo,potom sef....ale MANIPULACIA vyhrala,ked sme Moralna policia samymi v sebe...
Vtedy spolocnost vyhrala...uz nemusi zasahovat ona...lebo Moralnu policiu si nosime stale v sebe..a to 24 hodin denne

Dnes som si napisala do dennika:

comu mi tento scenar sluzi?preco nepouzijem vlastne kridla k letu?

uzemnujem sa....aby som sa do takej situacie nedostala,odkial by som nevedela ujst.

.....aby ma niekto nezacal tyrat..psychicky a ja nemala moznost uteku....sluzi mi...drzat sa pri zemi a neroztahovat kridla k letu....aby si ma tyran v mojej mysli nevsimol....

a ano,stoji ma to postava zdravie,vitalitu....som nervozna.,...nemam energiu na deti..stoji to vela energie,drzat sa pri zemi a nelietat....!!!

ak dovolim tyranovi(moralnej policii) aby mi vladol..teda..nerozoznam ho v sebe...lebo posobi skryte...chladne...a trva chvilku,kym zacnem ten chlad precitovat....a ked mi je uz zima a mrznem..viem,ze nie je okamzita cesta spat..okamzite zohriatie duse...riesenie je v pomalickom ohrievani srdca...vrstva po vrstve...riesenie je UVEDOMOVAT si ho...ze to nie som ja.ale tyran vo mne...

To ,ze moju dusu ovladol uplne tyran,sposobuje zamrznutie a necitenie samej seba...

kedze energia,co nas drzi pri zivote je silnejsia...si berie nastroje,ktore pozna..

....aby som sa citila a prebudila..u mna je to jedlo,u inych cigarety,alkohol,nakupovanie...kazdy si moze pridat kolonku...po com siaha,ked chce okamzite zahriat dusu.....Jeme,pijeme,fajcime,nakupujeme... ..az kym nasu mysel neobalamutim..nevypnem,nezdrogujem....

Moralna policia vo mne pouzije vsetky okamzite nahrady,len aby som sa ukludnila....ale len aby som NELETELA...inak by som uvidela svet s inej perspektivy...

Urobi vsetko pre to,aby som mala pocit uspokojenia..a nepotrebovala kridla.

LEbo len to je uzdravujuce riesenie....

ROZTIAHNUT KRIDLA A LETIET

Som na tej ceste....pridajte sa ku mne....

DAKUJEM

Toto video prosim na celu obrazovku a zvysit zvuk..aby sme nie len videli ako sa lieta..ale citili aj zvuk vzduchu...ktory nam pri lietani pomaha.....lebo ked sa rozhodneme lietat,budu sice prichadzat hlasy,preco nelietat...ale aj stale viac a viac podpory..pri lietani...

.