My slovaci sme casto krat vychovani odchovani na kritike...co vas napada pri pomysleni,ze by ste sa mali chvalit a nie kritizovat?
Mna napada..ze som pysna,ze som slepa,ze si moc dovolujem,namyslam...No proste same smutne veci.
A ak sa nieco v mojich ociach zle stane,tak je to TREST za to,ze som privysoko rubala...
V praci mavame stres skoro denne.Nech sa akokolvek snazim,vzdy sa niekto najde,co si vsimne preesne to,co som neurobila.Aj ked spravim pracu na 99 percent,vzdy je tam jedno percento na vytknutie.
Je obdobie,ked mi to nevadi a pomyslim si,ze som dost dobra,aby som tam mohla pracovat...
A su chvile,ked sa citim naozaj ako niemand a je otazkou casu,kedy stratim pracu
A su chvile,ked kritiku samozrejme vraciam...pretoze chyby robime kazdy jeden....
Dnes som sa vracala s prace a v aute som rozmyslala o mojej narocnej praci.Je len velmi malo ludi,ktoru tuto pracu chce vykonavat...Som zdravotna sestra...
Ucim sa,ze som kritizovana od okolia prave preto,ze sama seba kritizujem.Ze jedno co robim,stale si myslim,ze to nie je dost.
A ze ak sa prestanem kritizovat a DOVOLIM SI legalne robit chyby,lebo robime ich tak ci tak...len ich casto zakryvame,zatajujeme,nechceme....bude kritika s mojho okolia miznut..
Ucim sa,ze mozem pocitovat pokoj napriek stresu a rychlej dobe...napriek kritike druhych ludi...
A bola som si ista,ze ked ukludnim mysel...ze tomu aj uverim...ako kilometre prechadzali...citila som stale vacsi a vacsi pokoj...
Vraj spravny bojovnik caka....a zbiera mudrost,sily...aby bol pripraveny do utoku.
Ucim sa neurobit nic...nehadat sa,neargumentovat....lebo jedna cielena veta je casto krat ovela viac ako tisic slov vyslovenych v sebeobrane...
Necitit sa ako obet...nemusiet sa branit...
Ale vediet,kedy zasiahnut....a kedy nechat veci radsej tak
Nikomu nic nedokazovat a dovolit si robit chyby...
Povedala som si,ze vsetko co sa okolo mna deje,je to najlepsie,co len moze byt a presne je to tak spravne...
Citila som,ako sa oslobodzujem od smutku,sebaobvinovania...a ze hovorim mojej dusi....s laskou
....vsetko je,ako ma byt....
Mna napada..ze som pysna,ze som slepa,ze si moc dovolujem,namyslam...No proste same smutne veci.
A ak sa nieco v mojich ociach zle stane,tak je to TREST za to,ze som privysoko rubala...
V praci mavame stres skoro denne.Nech sa akokolvek snazim,vzdy sa niekto najde,co si vsimne preesne to,co som neurobila.Aj ked spravim pracu na 99 percent,vzdy je tam jedno percento na vytknutie.
Je obdobie,ked mi to nevadi a pomyslim si,ze som dost dobra,aby som tam mohla pracovat...
A su chvile,ked sa citim naozaj ako niemand a je otazkou casu,kedy stratim pracu
A su chvile,ked kritiku samozrejme vraciam...pretoze chyby robime kazdy jeden....
Dnes som sa vracala s prace a v aute som rozmyslala o mojej narocnej praci.Je len velmi malo ludi,ktoru tuto pracu chce vykonavat...Som zdravotna sestra...
Ucim sa,ze som kritizovana od okolia prave preto,ze sama seba kritizujem.Ze jedno co robim,stale si myslim,ze to nie je dost.
A ze ak sa prestanem kritizovat a DOVOLIM SI legalne robit chyby,lebo robime ich tak ci tak...len ich casto zakryvame,zatajujeme,nechceme....bude kritika s mojho okolia miznut..
Ucim sa,ze mozem pocitovat pokoj napriek stresu a rychlej dobe...napriek kritike druhych ludi...
A bola som si ista,ze ked ukludnim mysel...ze tomu aj uverim...ako kilometre prechadzali...citila som stale vacsi a vacsi pokoj...
Vraj spravny bojovnik caka....a zbiera mudrost,sily...aby bol pripraveny do utoku.
Ucim sa neurobit nic...nehadat sa,neargumentovat....lebo jedna cielena veta je casto krat ovela viac ako tisic slov vyslovenych v sebeobrane...
Necitit sa ako obet...nemusiet sa branit...
Ale vediet,kedy zasiahnut....a kedy nechat veci radsej tak
Nikomu nic nedokazovat a dovolit si robit chyby...
Povedala som si,ze vsetko co sa okolo mna deje,je to najlepsie,co len moze byt a presne je to tak spravne...
Citila som,ako sa oslobodzujem od smutku,sebaobvinovania...a ze hovorim mojej dusi....s laskou
....vsetko je,ako ma byt....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára